reklama

Tak kde všetci sú? II "Milióny miliónov"

Pohľad na nočnú oblohu obsypanú tisíckami hviezd je čarovný a navždy sa zaryje do pamäti. Najmä v lete, počas krásnych jasných nocí, kedy oblohu križuje v plnej kráse Mliečna cesta, kraľujú na nej majestátne starobylé súhvezdia Labute, Orla, či Lýry, občas prikrášlené pokojným svetlom Jupitera alebo Saturna, si človek uvedomí svoju malosť a bezvýznamnosť, keď pozerá na tie nekonečné hlbiny obsahujúce bezpočet hviezd.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (85)

Voľným okom človek na nebinapočíta pri troške šťastia možno 2500 až 3000 hviezd, v závislosti odpodmienok. Ak má dobrý výhľad a atmosférické podmienky (tzv. seeing) súideálne, povedzme v už spomínaných horách. Sám som také podmienky zažillen niekoľkokrát, ale keď človek chce,dokáže si aj v pomerne osídlených oblastiach urobiť dobré podmienky,predovšetkým tak, že počká, kým všetci zaspia.

Úžas nad počtom hviezd vo vesmíreešte umocní ďalekohľad, najmä kvalitný, s vysokou svetelnosťou.V tejto súvislosti možno spomenúť legendárny výrobok - SOMET BINAR25x100. Široké zorné pole, vysoká rozlišovacia schopnosť, hlboký dosah; s týmtoprístrojom boli krátko po vojne na Skalnatom plese objavené desiatky novýchkomét a slovenská astronómia bola aspoň na chvíľu svetovou špičkou. Malsom možnosť skúsiť si ho vo hvezdárni v Partizánskom, takže veľmi dobreviem, o čom hovorím. Namieriť tento prístroj na Mliečnu cestu, to jenaozaj zážitok na celý život. Aj keď občas to vie dobre človeka rozčúliť:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pred asi šiestimi rokmi, v čase, kedy som aktívne v spolupráci soskupinou MEDÚZA pozoroval okolo stovky premenných hviezd. Z času na časboli vedením skupiny vyhlásené kampane na čerstvo vybuchnuté novy, kedy sa odpozorovateľov očakávalo, že pokryjú svojimi pozorovaniami husto svetelnú krivkua naše dáta budú spracované a publikované. Tak som si aj ja jednéholetného dňa roku 2001 stiahol a vytlačil mapku okolia novy V2275 Cyg v súhvezdí Labute. A to sa ukázalo byť veľkým problémom. Každý znalecoblohy vie, že celým súhvezdím Labute sa vinie striebristý pás Mliečnej cesty.Pri namierení ďalekohľadu do týchto miest vidí pozorovateľ kdekoľvek stovkyhviezd aj pri užšom zornom poli. A ak v okolí hviezdy, ktorú hľadáte nieje žiadny význačnejší obrazec z jasnejších hviezd, ľahko sa strácaorientácia, aj pri porovnávaní s tou najpresnejšou mapkou. A to sa staloaj mne. Niekoľkokrát som sa pokúsil novu nájsť, ale neúspešne - vždy som sabezradne stratil v hviezdnom poli (nepoužíval som žiadnu techniku, lenvlastné oko, skúsenosti a mapu). Nakoniec som napísal e-mail predsedovi skupinys tým, že mapka musí byť zlá, pretože realita na oblohe je nejaká iná.Odpoveď došla okamžite - iní pozorovatelia z celého Československa užposielali svoje úspešné pozorovania, merania a odhady, takže chyba budeniekde inde. Neveriacky som sa pokúsil novu ešte zopárkrát nájsť, až som tocelý znechutený nechal tak a pozeral sa ako pozorovania od inýchpokrývajú celý pokles jasnosti... Nikdy predtým ani potom som problémys nájdením nejakej hviezdy nemal, zrejme preto, že takmer žiadna hviezdaz programu neleží v takých hustých oblastiach Mliečnej cesty.A ak došlo hlásenie o nove v Labuti, radšej som si vymyslel sámpre seba výhovorku, prečo by som práve túto hviezdu práve ja nemal pozorovať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Takto vyzerá snímka hviezdneho poľa v Mliečnej ceste. Samozrejme, ľudské oko takéto zobrazenie neumožňuje, ale obrázok presne demonštruje množstvo hviezd v tejto oblasti oblohy.

Vidíme, že počet viditeľnýchhviezd na oblohe je pre ľudskú myseľ nestráviteľné sústo. Ak aj vylúčimez úvah všetky ostatné galaxie okrem našej (pretože ak nevieme nadviazaťkontakt, resp. pricestovať k iným hviezdam, sotva sa o niečo taképokúsime na intergalaktickej úrovni), *1 stále je to len zrnko v piesku. S podobnýmintelektuálnym zápasom musel prísť do kontaktu aj citovaný Enrico Fermi, keď saopýtal svoju slávnu otázku. Toľko miliárd hviezd len v našej Galaxii a žiadenjednoznačný prejav inteligentného života, okrem jednej malej žltej hviezdyv polčase svojho pokojného života. Hoci je pravda, že nie všetky hviezdysú vhodné na vývoj inteligentného života alebo života ako takého, aj keďvylúčime 99,9% všetkých hviezd, zostane nám len v našej Galaxii 200miliónov hviezd mimoriadne podobných nášmu Slnku, obklopených kamennýmiplanétami a niektorá z nich aj tekutou vodou na povrchu. Vylúčmez nich znova 99,9% a dostaneme 200.000 hviezd, pri ktorých obiehaaspoň jedna kamenná planéta vhodnej veľkosti, zloženia a vo vhodnejvzdialenosti. Podľa toho, ako vznikol život na Zemi - prakticky okamžite posformovaní planéty (čo nasvedčuje istej forme nevyhnutnosti) a na základetoho, čo o jeho vzniku vieme alebo tušíme, to vyzerá tak, že len nášhviezdny ostrov obsahuje desaťtisíce planét, kde prebieha život búrlivopremieňaný miestnou odnožou evolúcie. Desaťtisíce rôznych životných foriem akonštrukcií, dômyselných prispôsobení, veľkých príbehov evolúcie a reťazcovnáhod, na ktoré ani najbujnejšia ľudská fantázia nestačí... a pravdepodobneaj tisíce inteligentných civilizácií, o ktorých zatiaľ z nejakéhodôvodu nevieme. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vesmír je dnes starý asi 13,7miliárd rokov, teda dostatočne starý na vývoj inteligencie, ako ostatne vidímesami na sebe. Život určite nebol možný hneď po vzniku vesmíru - ako ukázalaanalýza HUDF z roku 2006, prvé špirálovité galaxie (teda rovnaké,v akej žijeme my) sa objavujú až po 1 miliarde rokov. Nevravím, žev eliptických alebo nepravidelných galaxiách život možný nie je, ale držmesa jediného faktu, ktorý v danej problematike máme - života na planéteZem. Rovnako nebol život možný ani v prvých generáciách hviezd. Vesmírešte neobsahoval dostatočné množstvo dostatočne rozptýlených kovov. Ale keďžeprvé hviezdy boli zrejme mimoriadne masívne a rýchlo explodovali, tentonedostatok sa pomerne rýchlo zaplnil. Presné čísla teraz neviem, ale ani nie súpotrebné: tak ako je už v tomto texte zvykom, nebudeme trocháriťa povieme, že hviezdy s dostatočnou metalicitou, a teda ajkamennými planétami vo svojom okolí hromadne vznikali až po 3,7 miliardáchrokov po vzniku vesmíru. Pre rozvoj inteligentného života nám tak zostávaplných 10 miliárd rokov, a to je naozaj dostačujúca doba. Je to čas, zaktorý prvé, Slnku podobné hviezdy, vyčerpali svoje zdroje energie a dnespo nich vidíme už len rozprášené pozostatky voľakedajšej slávy. A možnokde-tu tieto pozostatky dali vzniknúť civilizácii, ktorá existuje dodnes,akurát musela emigrovať na inú, mladšiu hviezdu. Alebo v rozprášenýchpozostatkoch hviezdy boli rozprášené aj prvky takejto civilizácie. Ktovie. Jetu už príliš veľa „možno" a „alebo", preto bude vhodné urobiť pár krokovspäť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Predstava nášho domova - špirálnej galaxie s priečkou, ktorú voláme aj Mliečna Cesta pri pohľade zhora. Patrí už medzi superobrie galaxie, obsahujúc minimálne 200 miliárd rôznych hviezd. Na rozdiel od nášho dvojčaťa - galaxie v Androméde, obsahuje omnoho viac tmavej hmoty, zato však menej hviezd.

(http://www.news.wisc.edu/newsphotos/milkyway.html)

Ak sú v našom dostatočne starom vesmíre milióny miliónov vhodných hviezd, prečo sa nehemží civilizáciami? Prečobežne na oblohe nevidíme prejavy ich činnosti, ich rozsiahle umelé stavbya vesmírne koráby? Prečo nie sú iné bytosti takou bežnou súčasťou nášhoživota ako východ a západ slnka? Riešenie týchto záhad mi v mnohompripomína dlhodobé riešenie Olbersovho paradoxu temnej oblohy. V priebehu desaťročí od jeho vyslovenia bolo podaných niekoľkonávrhov riešení, ale všetky sa mýlili, až do roku 1848, kedy celý problémvysvetlil básnik E. A. Poe v eseji Eureka. Jeden rozdiel tu ale je -v prípade mimozemských civilizácií nevieme, ktoré riešenie je správne, čivôbec máme to správne, alebo naopak, či správnych odpovedí nie je viacero.Niektoré z nich sú pomerne exotické, iné zase znejú realistickejšie. Na niektoré z nich sa pozrieme.

Z tých realistickejších idepredovšetkým o to, že žiadna civilizácia netrvá večne. Je to na neuverenie,ale dokonca ani tá naša. Možno sa dá trochu polemizovať, či si civilizácia,ktorá už úspešne kolonizuje viaceré hviezdy a zbaví sa tak závislosti napodmienkach domácej planéty, nevytvorí istú formu nesmrteľnosti, ale mne osobneakosi viac sedí predstava, že čas vymedzený pre každú inteligenciu je konečný.Veď napokon, civilizácie, ktoré naozaj zrodil tento vesmír by sme mohlirozdeliť do dvoch skupín: tie, čo už zanikli, a tie, ktoré ešte existujú. Ana príklade civilizácií z prvej skupiny môžeme rozumne predpokladať, že ajtie druhé časom postihne podobne nepekný osud. Vďaka tejto konečnosti tu mámeprvý seriózny dôvod, prečo je vo vesmíre tak pusto. Ak početnosť civilizácií nieje nejaká neočakávane vysoká, tak sa celkom ľahko môžeme s inými bytosťamijednoducho míňať. V období „plodnosti" vesmíru tu už možno boli tisícecivilizácií len v našom blízkom hviezdnom okolí, ale žiaľ, už je dávno ponich, a ďalšie tu budú tápať zase po nás *2. Pravdepodobnosť, že sa dve civilizácie javiace záujemo komunikáciu na rádiových vlnách stretnú v dostatočnej blízkosti (zpohľadu času svojej existencie, počítaného od vzniku vesmíru), môže byťzarážajúco malá, aj napriek vesmíru nadšene plodiacemu civilizácie, kde sa tolen dá.

Akékoľvek pokusyo definovanie priemernej dĺžky existencie civilizácie by boli zo známychdôvodov čírymi špekuláciami. Veď vlastne ani nevieme, aký vek by sme pripísalinašej civilizácii. Dvestotisíc rokov (vznik nášho druhu), desaťtisíc rokov (odvypuknutia neolitickej revolúcie), štyristo rokov (od vzniku vedy), alebopäťdesiat rokov (kozmický, atómový vek)? Akosi sa mi samé od seba podsúva toposledné číslo. Päťdesiat rokov sme ako inteligentná civilizácia, a to smeuž neraz stáli na pokraji samozničenia, a hrozba aj naďalej nad nami visí,ako ten slávny Damoklov meč. Ale ja som skôr optimista a verím, že takíhlúpi nebudeme, aby sme to všetko, čo sme pracne vybudovali, ľahkovážne zničilikvôli takým nezmyslom ako sú národnosti, moc, či náboženstvá. Už menej somoptimista ak sa reč zvrtne na prírodné podmienky (klíma Zeme, ktorá je nasevernej pologuli za posledné 3 milióny rokov zbláznená a častuje násčoraz hrozivejšími a dlhšími ľadovými dobami, hrozba z kozmuv podobe komét a iných malých telies, výbuchy supernova magnetarov...), ktoré s nami žiadne zmilovanie mať nebudú.

Druhou možnosťou je, žecivilizácií je aj v našom tesnom susedstve - časovom aj priestorovom - naozajna tisíce, ale napríklad nedosahujú také technické úrovne o akých snívame.Buď o to nemajú záujem alebo narazili na neprekonateľné technické problémy.Prípadne o svete mimo svojej planéty ani netušia. Už v detstve somrozmýšľal o tom, aké by boli dejiny ľudstva, keby naša atmosféra nie jetaká zázračne priehľadná vo viditeľnom spektre, prípadne keby ju neustálezakrývali mraky ako na Venuši - nikdy by sme nevideli nijaké hviezdy,a možno by nás ani nikdy nenapadlo sa tam hore pozrieť. Slnko by bolo lenakýmsi záhadným ponurým svetlom, periodicky miznúcim, sem-tam by aj v nocibolo akosi svetlejšie, to keď by bol inak neviditeľný Mesiac v splne.Žiadna veda by nebola bývala mohla vzniknúť na základe skúmaniaa pozorovania vesmíru, žiadny Newton by nemohol odvodiť gravitačný zákon,ani žiadny Römer by nevypočítal rýchlosť svetla z pozorovania Jupiterovychmesiačikov. A to ani nespomínam trošku bizarnú možnosť inteligentnýchbytostí, ktoré by žiadne oči nemali. Žili by v úplnej tmea dorozumievali by sa napríklad iba zvukom alebo teplom... Tu už je namieste otázka, čo ešte inteligentná civilizácia je a čo už nie. Našenevidomé bytosti by možno disponovali na domovskej planéte ohromnými energiami,regulovali by počasie, hádzali po sebe vodíkové bomby - a vôbec by netušilio svete mimo nich.

Z tých viac špekulatívnychodpovedí, by som spomenul najmä teóriu akejsi botanickej záhrady. Vyspelécivilizácie v našej Galaxii sú, dokonca o nás vedia, ale na základemedzihviezdnych dohôd o nezasahovaní si dávajú pozor, aby sme ich nikdynezazreli. Ochraňujú tak našu samostatnú kultúru pred vonkajším vplyvoma sledujú kam a ako sa sami vyvinieme. Nemôžeme túto predstavuvylúčiť, už aj preto nie, že sami sa tak správame k ľudským kultúram,ktoré sa kde-tu objavia a ktoré ešte neprišli do kontaktu s vyspelýmsvetom. Nezasahovať do ich vývoja je mimoriadne dôležité, takéto kultúrypredstavujú významné laboratórium vývoja človeka a spoločnosti eštev lovecko-zberačských časoch. A my sami môžeme byť celkom ľahko takýmlaboratóriom úplne jedinečného vývoja života a inteligencie na istejplanéte pri istej hviezde. Ak by sme totiž videli na oblohe hustú premávku lodíiných civilizácií, už nikdy by pre nás život nebol taký ako predtým. A premimozemských výskumníkov by sa stratil objekt výskumu. Možno časom, keďdospejeme do pokročilejšieho štádia vývoja a budeme plánovať cestuk inej hviezde s ľudskou posádkou, nás s úsmevom privítajúa prijmú do intergalaktického združenia civilizácií a oboznámia náss výsledkami svojho výskumu, s našou jedinečnosťou v porovnanís inými civilizáciami, prípadne s tým, čo máme všetci spoločné. To bymohol byť napríklad hlad po poznaní. Snáď tým naším špecifikom by boli tie v prvej časti spomínané nezmysly, tie naozaj nie sú nutné ani žiadúce primedzihviezdnej spolupráci. Vo vymenovávaní príčin, prečo sa nám vesmír javí pusto, by sme mohlipokračovať dostatočne dlho nato, aby sme neprepadali pesimizmu z našej zdanlivejsamoty. Môže byť iba dôsledkom nepriaznivého výberového efektu, ktorýovplyvňuje naše pozorovania, alebo tento výberový efekt umelo vytvárajú samotnímimozemšťania svojou snahou skrývať sa. V takom prípade im to idemimoriadne úspešne, keď našim pozorným očiam, ďalekohľadoma rádioteleskopom stále unikajú. Neunikli však pred našim prenikavýmintelektom, ktorý po pár storočiach výskumu, meraní a uvažovania prišiel nato, aké by to bolo vrcholne nepravdepodobné, keby sme v tých bezodných hlbináchkozmu mali byť sami. Prakticky vylúčené. Aspoň také je väčšinové uvažovanieľudí, s ktorými som na túto tému hovoril. A bolo aj moje, až pomernedonedávna, kedy som sa na celú otázku začal pozerať z trochu iného uhla. Odpočítanie miliónov hviezd som sa vrátil späť na Zem. Na našu bledomodrú bodku.

*1 Toto tvrdenie neplatí tak celkom presne. Pri presune z medzihviezdnej škály na medzigalaktickú zisťujeme, že relatívne zastúpenie objektov sa zvyšuje, alebo, inými slovami, relatívna priemerná vzdialenosť medzi hviezdami je omnoho väčšia ako medzi galaxiami. Ak by Slnko bolo veľké ako stolnotenisová loptička, susedné hviezdy by boli vo vzdialenosti niekoľko tisíc kilometrov, ak by naopak celá Galaxia bola veľká ako táto loptička, susedná galaxia v Androméde by bola iba 70cm (!) ďaleko. To znamená, že ak by sme zvládali lietanie medzi hviezdami, prelet do susedných galaxií by nemusel byť žiadnym problémom, aspoň čo sa týka doletu budúcich lodí.

*2 Rád by som sa pristavil pri pojme súčasná existencia. V takom obrovskom kozme v akom žijeme, svetlu trvá výrazne dlhú dobu, kým preletí trebárs z jedného konca našej Galaxie na druhý. Dostatočne dlhú dobu, aby v čase, kedy bude mimozemská civilizácia čítať našu nadšenú správu "Sme tu!", sme tu my v skutočnosti už tisícročia neboli. Takže ak nás zaujíma len spozorovanie mimozemskej civilizácie, ide o takú súčasnosť, ktorá, odbornejšie povedané, sa odohráva na povrchu nášho minulého svetelného kužeľa . Inými slovami, uvedomujeme si, že to čo vidíme na oblohe sa odohralo veľmi veľmi dávno, ale podstatné je, že pre nás to je teraz. Posolstvo mimozemskej civilizácie bude existovať súčasne s reálnou existenciou našou.

Už horšie to bude vtedy, ak sa budeme snažiť nadviazať komunikáciu alebo dokonca pripraviť fyzický kontakt. Tu už budeme musieť požadovať, aby tí druhí existovali nielen v čase kedy zachytíme ich vysielanie (z povrchu nášho minulého kužeľa), ale aby pretrvali minimálne po dobu, kedy vstúpia do nášho budúceho kužeľa. Teda aby nevyhynuli skôr, ako ich zastihne naša odpoveď. Samozrejme, prijať pozdrav a odpovedať naň je tu na Zemi spravidla len začiatok komunikácie a nie je dôvod domnievať sa, že tam hore to bude inak. Preto nároky na pretrvanie civilizácií pri snahe o komunikáciu a kontakt budú v skutočnosti omnoho náročnejšie. Možno nesplniteľné.

(pokračovanie 9.1.2009 09:00)

Peter Fidler

Peter Fidler

Bloger 
  • Počet článkov:  41
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Momentálne intenzívne sa zaoberajúci štúdiom holandčiny."Je lepšie o otázke diskutovať bez toho, aby sme došli k záveru, ako dôjsť k záveru bez toho, aby sadiskutovalo" J. Joubert Zoznam autorových rubrík:  Veda - kozmologiaVeda - biologiaVeda - ostatneSpolocnostNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu