Slobodná vôľa a vševedúci boh II

Autor: Peter Fidler | 19.11.2008 o 9:00 | Karma článku: 10,27 | Prečítané:  3239x

Na prvý pohľad je tu zrejmý konflikt. Ak sa slobodne rozhodujem medzi dvomi alternatívami, tak nikto nevie, ako sa rozhodnem. A nemôže to vedieť ani boh. Inak by to nebolo naše slobodné rozhodnutie, ale boží imperatív. Hocikto svojím jediným slobodným rozhodnutím pošle vesmír na cestu budúcnosťou, ktorú dovtedy nikto iný a ani on sám nemôže poznať. Lenže podľa veriacich, ktorým sa veľmi páči predstava slobodnej vôle, je boh vševedúci a pozná všetko, aj naše budúce rozhodnutie. A riešenie konfliktu je v nedohľadne...

Priemet 4-rozmernej hyperkocky do 3-rozmerného priestoru.Priemet 4-rozmernej hyperkocky do 3-rozmerného priestoru.http://mail.colonial.net/~abeckwith/topo.html

Toto je však iba náš pohľad. Nás, ľudí, uväznených v trojrozmernom priestore a unášaných v štvrtom, časovom rozmere kamsi, čo sme si nazvali budúcnosťou. Naproti tomu boh, (myslím, že aj podľa KKC) je opisovaný ako bytosť nadčasová. Niekedy mám však taký skeptický pocit, že tí, čo túto charakteristiku boha vymysleli, nerozumejú, čo znamená. Ak je boh, alebo nazvime ho radšej stvoriteľ, naozaj mimo času, je to viacrozmerná bytosť a teoreticky môže vidieť naozaj fantastické veci. Napríklad vidí dovnútra nepriehľadnej gule, jedným pohľadom nás vidí spredu aj odzadu, dokonca do nás môže vložiť svoju ruku bez toho, aby sme zažili nejaký hrôzostrašný krvavý zážitok. Môže sa z ničoho nič zjavovať, kde si zmyslí a hneď aj zmiznúť a porušovať tak naše pracne vybudované fyzikálne zákony (napríklad ten o nezničiteľnosti hmoty/energie). Zatiaľ to vyzerá priamo ideálne, boh sa môže zjavovať, miznúť, stvárať z nášho pohľadu úplne bizarné veci, ktoré odporujú našej bežnej skúsenosti a dokonca aj fyzikálnym zákonom. V jeho nadčasovosti a viacrozmernosti je však skrytý háčik, ktorý je pre tému tohto článku podstatný. Boh zo svojej pozície totiž vidí nielen vnútro uzavretej gule, ale celú minulosť ale aj budúcnosť každej jednej elementárnej častice. O makroskopických objektoch ako sú ľudia ani nehovoriac. Odborne povedané, vidí celú svetočiaru každého objektu, od jeho vzniku až po jeho zánik. A vidí to „naraz", jedným jediným pohľadom. Môžeme si to ľahko predstaviť pomocou dvojrozmernej analógie. Predstavme si dvojrozmerný priestor s dvojrozmernými bytosťami - predstavme si ich ako dve kružnice, čo sú v podstate dvojrozmerné verzie trojrozmernej gule. Predstavme si, že tieto kružnice sa točia okolo seba, vykonávajú formu akéhosi dvojrozmerného tanca. V dvojrozmernom svete preto plynie aj čas, ktorý je pre nich záhadným a fascinujúcim tretím rozmerom. My sa na nich pozeráme, sme v pozícii nadčasového boha. To, čo vidíme, sú dva valce, točiace sa skrutkovito okolo seba (ako dvojskrutkovica DNA) - vidíme naraz aj minulosť aj budúcnosť ich tanca. Ich úplné svetočiary od začiatku ich tanca, až do konca. V istej vzdialenosti však vidíme, že valce sa dotknú, súmerná skrutkovica sa poruší, chvíľu pokračuje nepravidelne a nakoniec sa od seba vzďaľujú...až kamsi do nekonečna. To je forma, v akej my vidíme koniec ich tanca - bytosti sa zrejme zrazili, pohádali a rozišli každá iným smerom. To, čo si oni musia odžiť v ich plynúcom čase, my vidíme naraz. Vieme dopredu (!), že sa zrazia a to bude viesť ku koncu ich stretnutia a každý si pôjde svojou cestou.

svet.jpg

Časopriestorový diagram, kde plocha predstavuje model nášho trojrozmerného priestoru a vo zvislom smere plynie čas. Pre nadčasového boha niečo, čo obsiahne jediným pohľadom, zdola až celkom hore. Budúci a minulý svetelný kužeľ predstavujú tie udalosti, ktoré môžu ovplyvniť nás, resp. môžu byť nami ovplyvnené, v danom čase a priestore (stred obrázka).

Naše bytosti si možno myslia, že majú slobodnú vôľu, možno sa predtým medzi sebou aj dohodli, že ak sa jeden z nich potkne a narazí do druhého, budú k sebe tolerantní a budú v tréningu pokračovať. My však vieme, že nič také sa nestane - prvé narušenie krásnej súmernej dvojitej skrutkovice vedie k rozchodu obidvoch valcov (stále sa mi sem nechtiac pletie taká zaujímavá analógia s našou molekulou DNA a teraz konkrétne s jej rozpletaním pri kopírovaní...). Majú dvojrozmerní tanečníci slobodnú vôľu? Oni z ich pohľadu áno, svoju budúcnosť nepoznajú a žijú v ilúzii, že sa rozhodujú v každom okamihu slobodne, podľa svojho názoru. My však vidíme veci z takého nadhľadu, ktorý si oni nedokážu ani predstaviť. Budúcnosť je dopredu daná. Dokonca to ani nie je žiadna budúcnosť, je to pre nás normálny trojrozmerný objekt, ktorý jednoducho existuje, a ktorý si dvojrozmerné bytosti svojim dvojrozmerným svetom „krájajú" vo svojom nezastaviteľnom, dopredu plynúcom čase. 

Myslím, že po tomto exkurze je najvyšší čas vrátiť sa späť do našej trojrozmernej reality so záhadným a fascinujúcim štvrtým rozmerom, ktorý prežívame ako čas. Svoju budúcnosť nepoznáme a naša minulosť je pre nás spätne nedosiahnuteľná. Žijeme v ilúzii, že máme slobodnú vôľu. A pritom je kdesi „nad nami", vo štvrtom rozmere boh, škriabe sa v brade a usmieva sa nad našou naivitou. Vie presne čo sa stane, aj to, kedy konečne dopíšem tento článok a aj akým záverom ho zakončím. Možno sa mu to aj znepáči a rozhodne sa zasiahnuť do mojej budúcnosti - nájde si príslušné miesto v mojej svetočiare, urobí tam pre nás ten záhadný zásah a zničí mi disk aj s celým textom (ak však boh koná nejakú činnosť, aj on sám musí byť v nejakom nám neznámom čase s - možno - dopredu danou budúcnosťou a tak sme stále v kruhu...). Možno k zničeniu dôjde presne o hodinu od teraz a ja na tie stratené hodiny pri písaní a uvažovaní nad touto témou budem reagovať znechuteným zrušením celého blogu. Nadčasový boh to už vie, ja ale nie a vo svojej naivite o slobodnej vôli si myslím, že by strata tohto textu neviedla k zrušeniu celého blogu. Slobodnú vôľu ale nemám a „rozhodnem sa" podľa toho, aká svetočiara mojej bytosti, akýsi štvorrozmerný hypervalec, už dopredu existuje.

Nikto dnes nevie, či táto nadčasová "realita" je skutočne taká, ako som ju vyššie opísal, či kdesi vo vyššom rozmere je už napevno daná a my ju iba ako bezbranné trojrozmerné bytosti prežívame. Neviem si však predstaviť boha, ktorý všetko vie a nepoznal by moju budúcu svetočiaru - možno ju nevidí ako reálne existujúci objekt, ale minimálne si ju môže do detailu namodelovať. A jeho modely, ako je už asi zrejmé každému, sú bezchybné.

Neobstojí ani tvrdenie, že boh síce je vševedúci, a teda pozná moju budúcnosť, ale my slobodnú vôľu máme, lebo boh vraj len „vidí" do budúcnosti, ako sa slobodne rozhodnem. Neobstojí preto, lebo boh je autorom vesmíru. Je autorom každej svetočiary každého jedného človeka, a touto svetočiarou do posledného detailu bezvýhradne určil našu budúcnosť. Argument by obstál teda len vtedy, keby boh strojcom vesmíru nebol, iba by odniekiaľ so svojou magickou schopnosťou prišiel a sledoval by naše budúce rozhodnutia, nebol by autorom tohto všehomíra. Ale o takom bohu asi žiadna mytológia na Zemi nehovorí.

Znamená to len jedno - veriaci, ak sa chcú zbaviť aspoň tejto logickej nekonzistencie, musia sa jednej vymoženosti vzdať. Buď odobrať bohu jeho vševedúcnosť, zbaviť ho autorstva vesmíru alebo nám vziať slobodnú vôľu.

Ak by rozhodnutie bolo na mne, zrejme by som zobral bohu jeho vševedúcnosť, ktorú aj tak nepotrebuje. Nie je nijak nevyhnutné, aby autor vesmíru musel dopredu poznať jeho presnú budúcnosť. Prehnané nálepkovanie tejto bytosti všetkými maximalizmami mi pripadá dokonca trochu stupídne.  Takáto bytosť mala spôsobiť snáď až zdesenie u bežného človeka od dávnych čias starovekých národov, ktoré po neolitickej revolúcii a povstaní prvých civilizácií v úrodnom polmesiaci objavili fenomén moci, a uvedomenie si svojej malosti a bezvýznamnosti. (Podobnou kapitolou je bezmyšlienkovité nálepkovanie boha nekonečnami vo všetkých jeho charakteristikách...) Ale už nie je starovek ani stredovek a rozmýšľať nie je zakázané. Viem si celkom reálne predstaviť bytosť, ktorá náš vesmír cielene stvorila, ale vôbec v danom okamihu nevedela, čo sa z neho vyvinie. A možno s naším vesmírom od okamihu stvorenia už ani nemá kontakt (mohli sme byť produktom náhody pri nejakých experimentoch) a ak má, tak sa len kochá krásou svojho diela.  Táto bytosť nie je vševedúca a už vonkoncom nie všemohúca. Na stvorenie vesmíru žiadne takéto prihlúple charakteristiky mať netreba. Možno by touto „bytosťou" mohla byť nejaká vyspelá supercivilizácia z iného vesmíru (tu však zostáva otázka odkiaľ by sa táto supercivilizácia vzala, rovnako ako stále stojí nepríjemná otázka odkiaľ sa vzal autor nášho vesmíru - boh). Boh - strojca vesmíru by bol jedným ťahom pera zase o trochu reálnejší aj pre skeptikov a slobodná vôľa by bola zachránená.
Ideológie a inštitúcie držiace tieto ideológie pri živote a pri moci neradi menia svoje stanoviská a "večné" pravdy. To je pochopiteľné. Ale držaním boha v klietke nekonečien, primitívnych, v staroveku zabudnutých charakteristík slúžiacich na upevnenie moci , nezmyslov a protirečení sami seba okrádajú o možnosť - ak inteligentný autor vesmíru naozaj existuje - ho skutočne objaviť . Nájsť jeho rukopis v tomto vesmíre. Prísť na presný plán, podľa ktorého bol vesmír v žiari veľkého tresku vybudovaný a hmota v ňom v zlomkoch sekundy nadobudla dnešné vlastnosti.
Ale o to im, žiaľ, asi nejde...
hubb2.jpg
Je naozaj možné, že túto nádheru má na svedomí (možno celkom neúmyselne) nejaká inteligencia. Nemusí byť ani všemohúca, ani vševedúca. Vôbec tieto stredovek ohurujúce vlastnosti nepotrebuje. My máme dnes fantastickú možnosť zisťovať stavebné plány tejto inteligencie skúmaním nesmiernych hlbín kozmu a zároveň nesmiernych hlbín mikrosveta. Prvé nesmelé plány v rekonštrukcii plánu začal písať len celkom nedávno Galilei, Kepler, Newton,..., Einstein už pridával smelo celé riadky. Spoznával myseľ stvoriteľa. Nanešťastie boli a asi aj vždy budú ľudia, ktorí tieto strany bezmyšlienkovito, fanaticky trhajú, prepisujú, ničia alebo aspoň odmietajú. Skostnateným lipnutím na dávno prekonaných predstavách sa oberajú o možnosť skutočného poznania hypotetického autora tohto vesmíru, v ktorého bezhlavo veria.
(http://hubblesite.org)
(Koniec.)
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.

KOMENTÁRE

Keď je prezident Zeman bojovníkom za pravdu

Najnovšie ocenenie je mnohým Čechom na smiech.


Už ste čítali?