reklama

Slobodná vôľa a vševedúci boh I

Konflikt slobodnej vôle človeka a vševedúcnosti Boha je jedným z najčastejšie omieľaných tém v diskusiách medzi veriacimi a neveriacimi. Sám som sa vo viacerých aktívne zúčastnil a zistil som, že obe strany často používajú nie práve najprieraznejšie a neraz aj úplne chybné argumenty.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (73)
Obrázok blogu
(zdroj: chilmarkresearch.com)

Najistejšie by bolo mať poruke presnú definíciu, čo to slobodná vôľa človeka znamená, rovnako akovševedúcnosť nejakej bytosti, ktorá celý vesmír stvorila. Neviem, či takédefinície existujú a či sa vôbec dajú nejako definovať, ale keby sa dali,predišlo by sa zbytočným nedorozumeniam.

Myslím, že jednoduchším pojmom jebožia vševedúcnosť, ktorá znamená, že nejaká bytosť vie odpoveď na každúotázku, ktorú jej človek môže položiť (prípadne aj na otázku, ktorú si tátobytosť položí sama sebe). A na všetky otázky pozná pravdivú odpoveď. Z hľadiskaotázok okolo slobodnej vôle človeka je podstatné, že táto bytosť nie je vosvojich znalostiach nijak časovo obmedzená. Pozná presné a pravdivéodpovede na otázky tykajúce sa minulosti a najmä budúcnosti. Musí dokoncapoznať celú budúcu históriu vesmíru, až po jeho potenciálny zánik. Ak byčokoľvek nepoznala, už by to pochopiteľne nebola vševedúca bytosť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ak oplýva aj všemohúcnosťoua je zároveň aj autorom nášho vesmíru, tak je to naozaj fantastická bytosť,ktorá predčí aj rozprávkové postavičky. Podstatné je, že opis tejto bytostipresne sedí, okrem iných, na kresťanského Boha, ktorý podľa všetkého o sebe vyhlásil,že dal ľuďom slobodnú vôľu - môžu sa v každom okamihu svojho životarozhodovať podľa svojho názoru a on ich nebude nijak obmedzovať. Pridallen varovanie, že za svoje činy budú raz niesť následky.

Na ďalšie úvahy by bolo vhodnévedieť, čo presne slobodná vôľa je a či ju vôbec človek má. Čo je slobodnávôľa, je asi zrejmé každému. Podstatne horšou otázkou je, či ju človek naozajmá. O odpovedi na ňu pravdepodobne nikto nikdy, počas celých vekov,nepochyboval. Až prišla veda 18. a 19. storočia, ktorá slávila úžasnéúspechy so svojou predstavou sveta ako perfektne zladeného stroja, ktorý si ibakoná svoju činnosť a človek ho môže úplne pochopiť. Kedysi na počiatku hoboh zostrojil a spustil. A my ho dnes pozorujeme a objavujemezákony, ktoré boh do vesmíru vložil. Podstatnou črtou tohto deterministickéhopohľadu bolo, že človek vlastne slobodnú vôľu nemá, pretože všetko je napočiatku určené bohom. Celá budúcnosť je do najmenšej podrobnosti predpovedateľná.Problémom, prečo veda nevie túto budúcnosť predpovedať je, že nepoznáme všetkyfyz. charakteristiky všetkých častíc vo vesmíre v danom okamihu. Je tovšak len praktické obmedzenie, ktoré časom prekonáme. Keby sme ich poznali,spočítali by sme všetko, napríklad aj to, kedy človek pristane na Marse. Tentonázor narážal na zvláštne problémy týkajúce sa ľudskej morálky - napríkladprečo sedia vrahovia vo väzeniach, keď nemôžu za to, že vraždili. Môže za toautor celého systému, ktorý presne nastavil celú budúcnosť. Neviem už ako sizástancovia determinizmu poradili s týmto problémom. Faktom ale je, žeprišlo storočie dvadsiate a kvantová teória, ktorá so svojimipravdepodobnostnými vlnami, zahmlenými obláčikmi, namiesto presných bodova všadeprítomnými neurčitosťami nenechala na deterministickom názore kameňna kameni. Ukázalo sa, že svet na úrovni elementárnych častíc nie jedeterministický, a teda presne predpovedateľný. Žiadny vedec nevie presnevypočítať, kedy sa rozpadne atóm uránu, ktorý má na pracovnom stole, ani kebymá k dispozícii všetky potrebné informácie. Jediné, čo spočítať môže, jepravdepodobnosť, že sa tak v istom časovom horizonte stane. A totovyzerá byť fundamentálnou vlastnosťou hmoty v celom vesmíre (zostáva tuvšak malá možnosť, že raz zistíme, že vesmíru a hmote v ňom rozumiemeúplne nesprávne a deterministický názor vstane z mŕtvych).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dokonca nemusíme zachádzať ani dosubatomárneho sveta. Napríklad aj také chaotické, turbulentné systémy odporujúdeterministickým výpočtom a predpovediam. Počasie na Zemi je typickýmpríkladom.

Keď si teraz uvedomíme, že ľudskýmozog, ktorý je domovom nášho vedomia, je tiež len vysoko organizovaná sústavanespočítateľných biliónov atómov konfigurovaných v molekulách a na vyššejúrovni v bunkách - neurónoch, zistíme, že sme tam, kde sme boli.Determinizmus v subatomárnom svete nefunguje, ale to ešte neznamená, žeľudská bytosť slobodnú vôľu má. Len zrejme nedokážeme predpovedať, vypočítaťbudúce konanie ľudí. Aj napriek tomu môže byť budúcnosť daná (ako neskôr uvidíme)a my ju nedokážeme ovplyvniť, hoci to vnímame v našej ilúziislobodnej vôle. Predbežne bude ale držanie usvedčených vrahov vo väzení asidobrým rozhodnutím spoločnosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To, prečo nevieme, či mámeslobodnú vôľu je len prejavom nášho nechápania toho, ako funguje vedomie,myslenie, rozhodovanie v mozgu. Čo sa deje v mozgu človeka, ktorý sapozerá na krásne umelecké dielo alebo ďalekohľadom do nekonečného vesmírua v hlave sa mu roja myšlienky. Aké fyzikálne zmeny nastávajúv mozgu človeka, ktorý premýšľa a prichádza na riešenie nejakéhoproblému. Aké preskupenia atómov a ako sú tieto preskupenia interpretovanésamotným mozgom tak, že si vieme celkom reálne a živo predstaviť čokoľvek,čo sme v minulosti videli. A dokonca aj to, čo sme nikdy nevideli.Napríklad podľa popisu od iných ľudí. Hoci stále platí, lepšie raz vidieť, akostokrát počuť. Ako funguje rozpoznávanie známych tvárí. Toto všetko je dnesešte nejasnou záhadou. (Hoci prvé lastovičky už sú...)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keby toto všetko záhadou nebolo,možno by sa konečne dala zodpovedať otázka, či máme slobodnú vôľu. Dovtedymôžeme len tápať v rôznych názoroch. Tak ako ja teraz.

Nad otázkou slobodnej vôle samôžeme zamýšľať aj z iného uhla - žiadne naše rozhodnutie nie je nezávisléod našich spomienok, minulých skúseností, dokonca ani od okamžitých emócií.Rôzna úroveň hormónov v krvi dokáže významne zasiahnuť do našich slobodných rozhodnutí. Týmto smerom sa už ale pri analýze slobodnej vôlenebudeme uberať, pretože to je slepá cesta. Je samozrejmé, že naše rozhodnutianie sú úplne nezávislé, najmä nie od vyššie spomenutých prežitých zážitkova podobných vnútorných faktorov, ale to sú javy, od ktorých sa my ľudiaako biologické tvory nijako nedokážeme odosobniť. Tvoria súčasť našich osobností a bez nich by sme boli akosi "neúplní".

Nechcem už zachádzať ďalej do zbytočnehlbokých filozofických detailov, už aj preto nie, že ich sám nemám rád. Pretouzavriem túto tému tým, že každý z nás sa cíti dostatočne slobodný nato,aby si vybral medzi dvomi rovnakými alternatívami. Hoci každé naše rozhodnutieje ovplyvnené ohromným počtom predošlých skúseností; ale každý z nás taknejako intuitívne cíti (alebo dúfa), že je to naše ja, naše vedomie, ktoré dáv kritickom okamihu ničím vonkajším neovplyvnený rozkaz na výber jednejalternatívy. Preto zostaneme aj my s týmto názorom davu a pozriemesa, aké dôsledky ma táto naša úžasná schopnosť na vševediaceho boha.

(pokračovanie 19.11.2008 09:00)

Peter Fidler

Peter Fidler

Bloger 
  • Počet článkov:  41
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Momentálne intenzívne sa zaoberajúci štúdiom holandčiny."Je lepšie o otázke diskutovať bez toho, aby sme došli k záveru, ako dôjsť k záveru bez toho, aby sadiskutovalo" J. Joubert Zoznam autorových rubrík:  Veda - kozmologiaVeda - biologiaVeda - ostatneSpolocnostNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu