Odpoveď jemožno inde. Možno život naozaj kdesi vo veľkých hĺbkach stále vzniká z neživejhmoty, lenže naše vrty až tak hlboko nedosiahnu. Alebo nám vzniká aj rovno podnosom, priamo na oceánskom dne, presnejšie v hlbinách horúcich podmorskýchvulkánov, len si neuvedomujeme o aké procesy ide. Že máme do činenias úplne iným druhom života, ktorý s nami nezdieľa nášho univerzálnehopredka a na strome života nemá svoje miesto nikde, a ktorý ustrnul vtakejto primitívnej fáze (primitívnejšej ako to najprimitívnejšie čo dnesz biosféry poznáme, mám tým na mysli približne len nejakú molekulu, ktorása replikuje...). Alebo - naozaj vznikol len raz na (presnejšie v) geologicky mladej Zemi a z nejakého záhadného dôvodu sa tento proces už neopakuje. Všeličo je možné...a v tomto smere ešte ani zďaleka nebolo povedané posledné slovo.
Druhá špekulácia súvisí opäť s miestom vzniku života.Najprv sme si mysleli, že to bolo Darwinovo "malé teplé jazierko", neskôr sopečné prieduchy na dne oceána pozdĺž stredoatlantických chrbtov - túto hypotézu prvýkrát vyslovil a preskúmal v roku 1979 Jack Corliss a neskôr v roku 1992 popularizoval Tommy Gold. Teórií je požehnane, dôkazov málo. Čo keď to ale nebola Zem, kde sa vytvoril z neživej prírody prvý živýorganizmus? Na prvý pohľad táto myšlienka znie ako pritiahnutá za vlasy, ale hlbšia úvaha a isté výpočty ukazujú, že táto predstava je celkom reálna. Vhodných kandidátov len v slnečnej sústave jecelá kopa. Predovšetkým sú v hre miliardy kometárnych jadier obsahujúcich množstvoorganických zlúčenín, bežných v živých organizmoch na Zemi dodnes. Kométy ako také nie sú vhodné pre nízku teplotu ku genéze života, alesú výdatnými zásobárňami organických zlúčenín. Je možné, že aj vďaka ich dodávkamna Zem tu dnes môžeme sedieť a uvažovať nad záhadami vesmíru. Na druhej strane kométy sú aj vďaka katastrofickým filmom známe skôr ako ničitelia života než jeho darcovia. Pravda je na oboch stranách a veľmi trefne ju opísal Carl Sagan svojím výrokom: "Čo kométy dali, to aj berú".
Oortov mrak komét okolo Slnka. Siaha až do vzdialeností 2 svetelných rokov od Slnka a obsahuje bilióny kometárnych jadier - nosičov organických látok. (http://www.geocities.com/zlipanov/kuiper_belt)
V slnečnej sústave je veľa potenciálnych rodísk života. Hrubo môžeme povedať, že akákoľvek kamenná planéta alebo mesiac, ktorá je alebo aspoň v minulosti bola geologicky aktívna a disponuje vodou, je hľadaným kandidátom. Čiže v našom zozname môžu figurovať všetky kamenné planéty a mesiace plynných obrov. Reálne možno do 10 telies (Venuša, Zem, Mars, Io, Europa, Callisto, Ganymedes, Titan...). Za zmienku stoja predovšetkým Venuša, Mars a Jupiterova rodina.
Na Venuši, ktorá je stále ešte geologicky aktívna, panujú na povrchu teploty okolo 500°C. Nie je mi známe, aké teploty môžu byť v jej útrobách, ale v každom prípade Venuša nemá vodu v kvapalnom skupenstve a v dostatočnom množstve. A tá je nevyhnutná na akékoľvek biologické úvahy. Napriek tomu sa nedávno objavila hypotéza o mikroorganizmoch vo vysokých vrstvách jej atmosféry, kde sa v anomálnom pomere vyskytuje oxid siričitý a sírovodík - teda plyny, ktoré spolu reagujú, ak ich nejaký jav nedopĺňa. Neznamená to však nevyhnutnú prítomnosť biosféry. Určite treba spomenúť aj Jupiterovu rodinu mesiacov: neustále gravitačnými slapovými silami hnietený Io (a teda geologicky veľmi aktívny), na vodu bohatá Europa, u ktorej sa predpokladá globálny oceán pod ľadovou pokrývkou. A na jeho dne alebo pod ním... ktovie aké prekvapenie na nás čaká. Vodu pod povrchom v podobe ľadu obsahujú aj zvyšné 2 mesiace: Ganymedes a Callisto. Všetky tieto telesá môžu byť nositeľmi života, aj keď väčšina asi len v primitívnej forme.
Galileove mesiace Jupitera, možní hostitelia života (sprava Callisto, Ganymedes, Europa, Io). Najvážnejšieho ašpiranta na vznik života sme doteraz nespomenuli. Je ním planétaMars. V ranej ére vývoja slnečnej sústavy bola geologicky aktívna, akodokladajú ohromné pozostatky vulkánov po celej planéte a bola na nej vodav tekutej forme.
Ak život vzniká v hlbokých útrobách planét, bolo byskoro nevyhnutnosťou, aby sa objavil aj na Marse. Dokonca tu mal aj žičlivejšiepodmienky. Mars ako planéta predstavuje len štvrtinový terč oproti Zemi -v ére kozmického bombardovania musel štatisticky dostať omnoho menejpriamych úderov ako Zem.
Obidve planéty sú si veľmi podobné, obiehajúokolo Slnka blízko pri sebe, vďaka čomu funguje pomerne rýchlya spoľahlivý prenos materiálu medzi oboma planétami. Každý silnejší dopadasteroidu na planétu totiž okrem roztavenia a odparenia horninyv mieste dopadu, vymrští do atmosféry množstvo trosiek hornín. Niektoréz nich dosiahnu únikovú rýchlosť a dostanú sa na obežnú dráhu okoloSlnka a osud ich môže zaviesť do gravitačnej pasce inej planéty. A právetoto sa deje medzi Zemou a Marsom. Na Zemi sa našli už desiatkymeteoritov, ktorých pôvodným domovom bol Mars a ktoré unikli z Marsupod vplyvom silného impaktu niekedy v minulosti. To isté možno očakávať ajna Marse. Určite je na ňom hromada meteoritov, ktoré v dávnej minulostiopustili Zem. A už je jasné, kam tým mierim. V ére intenzívnehokozmického bombardovania bol prenos materiálu medzi oboma planétami ešteintenzívnejší.
Mars. Skrývajú jeho útroby prejavy života? (www.marsdaily.com)
Simulácie ukázali, že 7,5% hornín vyvrhnutých z Marsuskončí s priemerným medzičasom 10 miliónov rokov na Zemi. Boli pozorovanéaj úlomky, ktoré zasiahli Zem po 16000 rokoch. Iné výskumy zase preukázali, žemikroorganizmy dokážu prežiť naozaj brutálne podmienky. Je celkom možné, že ichnepoškodí ani strašné zrýchlenie pri úniku z planéty, ani teplo pri vstupedo atmosféry cieľovej planéty. A počas pobytu v medziplanetárnompriestore môže vydržať milióny rokov v stave spór, kedy nebudú javiťžiadne známky života. O to skôr ak sa bude jednať o organizmy žijúcev horninách, nie na ich povrchu, vďaka čomu budú spoľahlivo uchránené od smrtiacehoUV žiarenia Slnka.
Meteorit ALH84001 nájdený v Antarktíde, pôvodom z Marsu. Obsahoval kontroverzné útvary pripomínajúce fosílie pozemských baktérií, pričom bola vylúčená jeho pozemská kontaminácia. (nasa.gov)
A tu sa už dostávame k záveru môjho pojednania.Hoci je to len číra špekulácia, nie je to scenár vylúčený. Život naozaj moholvzniknúť v hlbokých vrstvách marťanskej kôry a vďaka neustálymimpaktom sa previezť na Zem, kde našiel tiež celkom prijateľné podmienky, ktorésa po odznení bombardovania ešte zvýraznili. Po istom čase život na Marsevyhynul a na Zemi rozkvitol. Alebo možno prekvitá aj na Marse, ale stálelen v tých hlbinách, nie na povrchu, ktorý žiadnemu životu dodnes nepraje.Alebo vznikol aj na Marse, aj na Zemi a bol vďaka interplanetárnemucestovaniu mikroorganizmov v hlbokej minulosti v čulom kontakte.Možno by sa dalo hovoriť aj o istej forme medziplanetárnej evolúcie.Kombinácii je veľa, riešenie zatiaľ v nedohľadne... Toľko sme hľadali náznaky počiatku života na Zemi, aby sme nakonieczistili, že ten život prišiel z neba? Možno... Všetko sú to iba dohady, ažna jeden fakt. Mikroorganizmy takmer určite cestovali zo Zeme na Mars. Či tamnašli konkurentov v podobe pôvodných marťanských organizmov, svojichpredkov alebo pustú kamennú púšť, v ktorej aj títo „pozemšťania" rýchlouhynuli je už otázka do budúcnosti. Rovnako ako to, či hypotetické marťanské(alebo iné mimozemské) organizmy prišli a osídlili Zem. Ak sa naozaj ukáže, že život pochádza z mimozemského zdroja, celá otázka dostane novú dimenziu. Nebudeme obmedzení pri vysvetľovaní života len na pozemské podmienky, ktoré, hoci sú bohaté, neobsiahnu fyzikálno-chemický potenciál a možnosti celej slnečnej sústavy. Nech už to je tak či onak, po 4 miliardách rokov života musíme skonštatovať, že toto nikým nežiadané a nijak neplánované "dielo" sa celkom podarilo. Veď na Zemi je tak krásne...
(www.beachhunter.com) --- Článok predstavuje voľné prerozprávanie vybraných kapitol z knihy Piaty zázrak od fyzika Paula Daviesa a autorove vlastné myšlienky a názory.(voľný koniec...)
