Bloghttp://fidler.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskO tom, ako sme v Orange aréne náš prvý zápas hrali (fidler)Prvý zápas na našom novom štadióne má slovenská reprezentácia za sebou a s ňou aj zopár tisíc fanúšikov, ktorí sa prišli pokochať týmto slovenským zázrakom. Mal som to šťastie byť medzi nimi, nuž ale pocity z neho zostali trochu zmiešané.Sat, 23 Apr 2011 20:00:00 +0200http://fidler.blog.sme.sk/c/263266/O-tom-ako-sme-v-Orange-arene-nas-prvy-zapas-hrali.html?ref=rssJesenná rovnodennosť 2010: Návrat do doby bronzovej (fidler)Dni rovnodennosti spolu so slnovratmi nepatria v súčasnosti u moderného človeka k práve sledovaným udalostiam v priebehu roka. Zmeny v dĺžke dňa sú nepostrehnuteľné a prechod z jedného ročného obdobia do druhého tiež zaujíma málokoho, najmä keď počasie sa aj tak zrejme riadi akýmisi vlastnými hodinami.Mon, 27 Sep 2010 09:00:00 +0200http://fidler.blog.sme.sk/c/242412/Jesenna-rovnodennost-2010-Navrat-do-doby-bronzovej.html?ref=rssDejiny netvorí len politika (fidler)Dejepis patrí v našich školách k najobľúbenejším predmetom, aspoň ak  môžem usudzovať a extrapolovať z mojej vlastnej stredoškolskej skúsenosti. Učebnice a ďalšie knihy zaoberajúce sa dejinami boli napriek mojej skorej prírodovedeckej orientácii jednými z prvých kníh, ktoré som ešte počas letných prázdnin, v predstihu, čítal. Fascinovali ma príbehy veľkolepých vojenských výprav, povstaní a revolúcií, rôznych foriem systémov vlád a štátnych útvarov od neolitickej revolúcie až do 20. storočia.Mon, 23 Aug 2010 09:00:00 +0200http://fidler.blog.sme.sk/c/238818/Dejiny-netvori-len-politika.html?ref=rssIslam dobieha kresťanstvo alebo O konci sveta (fidler)Islamský kalendár vznikol na pokyn kalifa Umar ibn al-Chattába v roku 638 n.l. Vychádzal z kalendára používaného v arabskom svete už dlhé roky. Bol lunárny, s pravidelným striedaním 29 a 30 dňových mesiacov. Rok má preto dodnes v tomto kalendári dĺžku iba 354 dní. Deň naviac sa pridáva na koniec posledného mesiaca v roku, pričom striedanie obyčajných a priestupných rokov sa ustálilo v dvoch podobách: v tureckom 8 ročnom a arabskom 30 ročnom štýle, ktorý je aj používanejší.Tue, 08 Jun 2010 09:00:00 +0200http://fidler.blog.sme.sk/c/231361/Islam-dobieha-krestanstvo-alebo-O-konci-sveta.html?ref=rssNedokonalý vesmír (fidler)Z mnohých strán dnes môžeme počuť, ako dokonale je vesmír vyladený, ako sú hodnoty fyzikálnych konštánt zvolené s takou precíznosťou, že keby sa čo i len o zlomok percenta zmenili, ľudstvo, hviezdy alebo hmota by tu vôbec nebola. Hmota tu však je, vesmír je plný galaxií žiariacich hviezd, kamenných planét, na planétach sú oceány obsahujúce rozpustené minerály a plyny, nad oceánmi atmosféry vytvárajúce potrebný tlak...a minimálne na jednej kamennej planéte dosiahla hmota ešte vyšší stupeň organizácie - stala sa živou, až dosiahla dnešnú formu, s akýmisi hominidmi cestujúcimi na iné kamenné planéty.Mon, 07 Dec 2009 09:00:00 +0100http://fidler.blog.sme.sk/c/212216/Nedokonaly-vesmir.html?ref=rssŠrotovisko na obežnej dráhe (fidler)V októbri tohto roku ubehne 52 rokov od prvého úspešného vynesenia umelého satelitu na obežnú dráhu Zeme. Osobne som síce túto prelomovú udalosť nezažil, ale viem si živo predstaviť nadšenie ľudí tej doby. Či už z dobových televíznych záberov zobrazujúcich zopár nadšencov počúvajúcich rádiové pípanie nového satelitu Zeme alebo aj z rozprávania Záviša Bochníčka, ktorý Sputnik 1 na Skalnatom Plese fotografoval.Mon, 06 Jul 2009 09:00:00 +0200http://fidler.blog.sme.sk/c/198750/Srotovisko-na-obeznej-drahe.html?ref=rssKlimatické zmeny, planéta Zem a človek II - Superčlovek (fidler)My, ľudia, sme vstúpili do tejto scény v čase, ktorý sme si sami pre seba nazvali štvrtohorami. Možno len úplnou zhodou okolností v čase jednej z dôb ľadových a stali sme sa chvíľkovými a dočasnými pozorovateľmi. Žiaľ pre naše pochopenie sú zmeny klímy tak zúfalo pomalé, že každý človek má problémy predstaviť si, že sa naozaj dejú. Je to podobný problém ako evolúcia, pohyb kontinentov alebo vývoj hviezd. Slovami Carla Sagana, naše životy sú ako snehové vločky padajúce do krbu.  Naša skúsenosť s klímou je príliš krátka nato, aby sme postrehli nejaké zmeny, ale rovnako ako v prípade evolúcie biosféry alebo vývoja hviezd sme dokázali vyvinúť metódy, ktoré dokážu odhaliť stopy klímy v dávnych dobách.Wed, 04 Mar 2009 09:00:00 +0100http://fidler.blog.sme.sk/c/185181/Klimaticke-zmeny-planeta-Zem-a-clovek-II-Superclovek.html?ref=rssKlimatické zmeny, planéta Zem a človek I - Superzem (fidler)O veciach, ktoré trvajú veľmi dlho, kam až ľudská pamäť siaha, sa zvykne hovoriť, že sú také staré ako ľudstvo samo: vojny, choroby, xenofóbia, nespravodlivosť, ale aj napríklad náboženstvá. Všetko toto nás sprevádza od našej kolísky a sotva sa niečoho zbavíme. Na charakterizovanie klimatických zmien na Zemi však s takýmto porovnaním nepostačíme. Ale môžeme ho ľahko modifikovať - klimatické zmeny na Zemi sú totiž také staré ako planéta sama. Od jej vzniku pred 4,6 miliardami rokov sa spustil veľký kolotoč neustálych zmien. V každom okamihu sa nastoľovala rovnováha medzi prísunom energie predovšetkým zo Slnka a schopnosťou Zeme túto energiu odraziť späť alebo naopak prijať na vlastné zohriatie. A kolotoč pokračuje dodnes, momentálne už aj s nami, takmer bezbrannými pozorovateľmi.Tue, 03 Mar 2009 09:00:00 +0100http://fidler.blog.sme.sk/c/185108/Klimaticke-zmeny-planeta-Zem-a-clovek-I-Superzem.html?ref=rssRadosť z poznania III (fidler)Áno, poznanie a pochopenie nepoznaného je tá najsilnejšia motivácia, ktorá ženie človeka k túžbe zmysluplnou činnosťou nepoznané medzery zaplniť a odstrániť. Ale poznávanie by veľmi rýchlo ustrnulo na samom počiatku, keby nešlo ruka v ruke s pokrokom techniky a rozvojom ľudských technológií. Prvotné pozorovanie javov na nebi a tiež na zemi možno nevyžadovalo žiadne technicky náročné nástroje, len bystrý um, ktorý dokázal nájsť určité súvislosti a neznáme procesy s istým stupňom presnosti popísať a pochopiť. Neskôr už ale šlo o nekončiaci kolotoč postupu v poznaní prírody a rozvoja techniky, ktorá umožňovala pokročiť v poznaní o stupienok ďalej.  A aj v procese rozvoja techniky narazíme na mnoho pozoruhodných javov.Wed, 04 Feb 2009 09:00:00 +0100http://fidler.blog.sme.sk/c/181314/Radost-z-poznania-III.html?ref=rssRadosť z poznania II (fidler)Touto pozoruhodnou vlastnosťou je, že vo vesmíre vôbec je čo pozorovať a spoznávať a tieto pozorovania usporiadať do jedného logického obrazu, kde všetko do seba zapadá. Možno slovo pozoruhodná je trochu prisilné, keďže tu ide skôr o istú nevyhnutnosť, ale ako neskôr uvidíme, je úplne výstižné. Ak by sme skĺzli do intelektuálneho suterénu, môžeme povedať, že vesmír chce byť spoznaný alebo bol stvorený nato, aby sme ho spoznali a pochopili. Takéto formulácie, síce pôsobia pekne a kvetnato, nemajú však žiadnu hodnotu. Vesmír nám jednoducho po svojej činnosti zanecháva stopy, ktoré zhodou okolností my môžeme postupne objavovať a snažiť sa ich pochopiť.Tue, 03 Feb 2009 09:00:00 +0100http://fidler.blog.sme.sk/c/181305/Radost-z-poznania-II.html?ref=rssRadosť z poznania I (fidler)Už asi 150 až 200 tisíc rokov ubehlo od doby, kedy sa vo východnej Afrike objavili prví zástupcovia nášho biologického druhu a diferencovali sa od svojich predchodcov a súbežne existujúcich iných druhov nášho rodu. Z pohľadu existencie pozemskej biosféry zanedbateľne krátka doba. Keď uvážime priemernú dĺžku existencie biologických druhov z radov cicavcov, znamená to, že nás čaká ešte dlhá budúcnosť. Štatisticky sme minuli asi 10% z nám prideleného času. Ale aj táto krátka minulosť, týchto nepatrných 10%, je mimoriadne zaujímavá a vzrušujúca, vďaka tomu, čo sme dosiahli.Mon, 02 Feb 2009 09:00:00 +0100http://fidler.blog.sme.sk/c/181283/Radost-z-poznania-I.html?ref=rssTak kde všetci sú? III Jeden vesmír nestačí (fidler)Tento nový pohľad nastal vďaka tomu, že som opustil svoje niekdajšie úzkoprofilové zameranie sa na astronómiu, astrofyziku a kozmológiu (v poslednom menovanom samozrejme len ako laik, konzument výsledkov vedy v tomto vzrušujúcom obore) a začal sa rovnako intenzívne zaujímať aj o biologické vedy, evolúciu, abiogenézu, antropológiu, a to všetko som dôkladne premiešal štúdiom geologickej minulosti našej planéty (každému to len odporúčam). Na otázku existencie mimozemských civilizácií som tak získal nadhľad,  ktorý býva v takýchto debatách skôr výnimkou ako pravidlom. Ale ako snáď všetko na svete, aj táto minca má dve strany. A my sme stále diskutovali len tú jednu.Fri, 09 Jan 2009 09:00:00 +0100http://fidler.blog.sme.sk/c/178063/Tak-kde-vsetci-su-III-Jeden-vesmir-nestaci.html?ref=rssTak kde všetci sú? II "Milióny miliónov" (fidler)Pohľad na nočnú oblohu obsypanú tisíckami hviezd je čarovný a navždy sa zaryje do pamäti. Najmä v lete, počas krásnych jasných nocí, kedy oblohu križuje v plnej kráse Mliečna cesta, kraľujú na nej majestátne starobylé súhvezdia Labute, Orla, či Lýry, občas prikrášlené pokojným svetlom Jupitera alebo Saturna, si človek uvedomí svoju malosť a bezvýznamnosť, keď pozerá na tie nekonečné hlbiny obsahujúce bezpočet hviezd.Thu, 08 Jan 2009 09:00:00 +0100http://fidler.blog.sme.sk/c/178020/Tak-kde-vsetci-su-II-Miliony-milionov.html?ref=rssTak kde všetci sú? I (fidler)Túto dnes už legendárnu otázku mal niekedy v 50-tych rokoch položiť netrpezlivý Enrico Fermi pri diskusii s priateľmi o probléme absencie jednoznačného dôkazu mimozemských civilizácií. Všetci prítomní sa zhodli na tom, že pri dnešnom veku a vlastnostiach vesmíru by sa to tu malo len tak hemžiť inteligentnými civilizáciami na rôznom stupni vývoja. Mnohé z nich milióny rokov pred nami, kolonizujúce už stovky hviezd, ovládajúce a energiu dolujúce z celých galaxií. Paradoxným problémom potom je, prečo o činnosti ani len jednej nevieme. Nevidíme (alebo aspoň o tom nevieme, že vidíme) žiadnu zmienku o takýchto grandióznych obyvateľoch nášho spoločného kozmu. A to by sa ich rušný život mal prejavovať viacerými, dobre pozorovateľnými a ľahko spoznateľnými aspektmi. A nevieme o nich ani stále dnes. Polstoročia potom, ako otázka padla a začala si žiť svojím okrídleným životom.Wed, 07 Jan 2009 09:00:00 +0100http://fidler.blog.sme.sk/c/178018/Tak-kde-vsetci-su-I.html?ref=rssSlobodná vôľa a vševedúci boh II (fidler)Na prvý pohľad je tu zrejmý konflikt. Ak sa slobodne rozhodujem medzi dvomi alternatívami, tak nikto nevie, ako sa rozhodnem. A nemôže to vedieť ani boh. Inak by to nebolo naše slobodné rozhodnutie, ale boží imperatív. Hocikto svojím jediným slobodným rozhodnutím pošle vesmír na cestu budúcnosťou, ktorú dovtedy nikto iný a ani on sám nemôže poznať. Lenže podľa veriacich, ktorým sa veľmi páči predstava slobodnej vôle, je boh vševedúci a pozná všetko, aj naše budúce rozhodnutie. A riešenie konfliktu je v nedohľadne...Wed, 19 Nov 2008 09:00:00 +0100http://fidler.blog.sme.sk/c/172127/Slobodna-vola-a-vseveduci-boh-II.html?ref=rssSlobodná vôľa a vševedúci boh I (fidler)Konflikt slobodnej vôle človeka a vševedúcnosti Boha je jedným z najčastejšie omieľaných tém v diskusiách medzi veriacimi a neveriacimi. Sám som sa vo viacerých aktívne zúčastnil a zistil som, že obe strany často používajú nie práve najprieraznejšie a neraz aj úplne chybné argumenty.Tue, 18 Nov 2008 09:00:00 +0100http://fidler.blog.sme.sk/c/172124/Slobodna-vola-a-vseveduci-boh-I.html?ref=rssZáhada héliového balóna (fidler)V už pomerne staršej knihe od jedného z mojich obľúbených autorov, Michia Kaku - Hyperpriestor, som sa pred pár dňami dočítal o jednom zaujímavom experimente. Vlastne nejde ani tak o experiment, ako o čosi, čo by Albert Einstein nazval Gedanken experimentom. Teda myšlienkovým pokusom. Jeho jednoduchosť, prekvapujúci záver a ešte prekvapujúcejšie vysvetlenie je fascinujúce.Mon, 03 Nov 2008 09:00:00 +0100http://fidler.blog.sme.sk/c/169859/Zahada-helioveho-balona.html?ref=rssRadosť žiť v tejto krajine... (fidler)Keď som si zakladal tento blog, bol som si istý jednou vecou – nemienil som sa venovať žiadnym iným ako prírodovedeckým témam. A už vonkoncom nie témam politickým. Nakoniec, svedčia o tom aj moje rubriky, ktoré som vytvoril po vzniku blogu a s ktorými som si vždy vystačil. Až dodnes.  Hoci politické dianie vo svete sledujem, pripadá mi celá oblasť politiky príliš špinavá a nezaujímavá nato, aby som ňou márnil čas pri písaní, keď sa dá písať a uvažovať o omnoho zaujímavejších témach.Mon, 27 Oct 2008 09:00:00 +0100http://fidler.blog.sme.sk/c/169366/Radost-zit-v-tejto-krajine.html?ref=rssNie sme jediný inteligentný druh vo vesmíre (fidler)Je bežnou predstavou ľudí, že v celom známom vesmíre žije jediný inteligentný druh - človek rozumný - Homo sapiens. Skutočne, desaťročia trvajúce projekty OZMA, CETI, či neskôr SETI nepriniesli žiadny úspech. Úprimne, nikto to od nich reálne ani neočakával, ale isté napätie tu vždy bolo, najmä v začiatkoch projektu. Čo ak predsa... Štatistiky a pravdepodobnosti sú jedna vec a realita sveta druhá.Wed, 30 Apr 2008 09:00:00 +0200http://fidler.blog.sme.sk/c/145413/Nie-sme-jediny-inteligentny-druh-vo-vesmire.html?ref=rssVymklo sa Bohu Stvorenie spod kontroly? (fidler)Otázka, ktorú tu chcem položiť a trochu rozobrať ma mátala už dlhšie. Na žiadne "riešenie" som nikdy neprišiel. Presnejšie, z pohľadu môjho svetonázoru je odpoveď jasná, dokonca by som povedal, že sa nejedná ani o žiadnu záhadu. Ale - istotne môj svetonázor nezdieľa každý...Thu, 24 Apr 2008 09:00:00 +0200http://fidler.blog.sme.sk/c/144666/Vymklo-sa-Bohu-Stvorenie-spod-kontroly.html?ref=rssMôžeme vidieť z Bratislavy Alpy? (fidler)Posledný víkend sa u nás doma rozhorel menší generačný spor medzi mojím otcom a mnou. Išlo o otázku, či je možné vidieť rakúske Alpy z Bratislavy...Tue, 22 Apr 2008 09:00:00 +0200http://fidler.blog.sme.sk/c/144405/Mozeme-vidiet-z-Bratislavy-Alpy.html?ref=rssCirkev a jej prešľapy ≠ Nemecko a fašizmus (fidler)Veriaci ale aj iní obhajcovia krokov cirkvi (tí horlivejší dokonca akýchkoľvek) sa veľmi radi púšťajú do hľadania rôznych analógií, ktoré by konanie ich obľúbeného spolku mohlo ospravedlniť a jednoznačne odobriť. Idú pritom doslova cez mŕtvoly a ich výsledky sú neraz absurdné, niekedy aj komické.Wed, 02 Apr 2008 09:00:00 +0200http://fidler.blog.sme.sk/c/141185/Cirkev-a-jej-preslapy-8800-Nemecko-a-fasizmus.html?ref=rssViera v boha - chyba v genóme? IV Súmrak náboženstva (fidler)Šamanizmus a prvotné primitívne náboženstvá sa všade vďaka mozgu homo sapiens opierajú a rovnaké základy. Tvoria korene budúcich náboženstiev, povier a uctievania. Už v týchto prehistorických dobách, v mladšej dobe kamennej, nachádza šamanizmus v symbióze so svetskou mocou (náčelníkom) významné uplatnenie pri „hierarchizácii“ spoločnosti. Tak ako vládnuca vrstva, aj predstavitelia komunikácie s bohmi a mŕtvymi sa z pôvodne prísne rovnostárskych spoločností lovcov a zberačov vyčleňujú a užívajú výhody svojho výsadného postavenia.Thu, 13 Mar 2008 09:00:00 +0100http://fidler.blog.sme.sk/c/137904/Viera-v-boha-chyba-v-genome-IV-Sumrak-nabozenstva.html?ref=rssViera v boha - chyba v genóme? III Príčiny náboženstva (fidler)Sen je len jedným prejavom inej, nie veľmi známej časti nášho vedomia. Podobné zážitky ľudia zažívajú aj pri halucináciách, ku ktorým sa môže dopracovať rôznymi cestami (požitím halucinogénnych látok, prostredníctvom intenzívnych, vizuálnych a sluchových rytmických vnemov atď.). Halucinácie využívali po celom svete na kontakt s božstvami príslušníci všetkých spoločností, konkrétne išlo vždy o skupinu šamanov, neskôr kňazov. O týchto vyvolených ľuďoch mali ostatní predstavu, že sú v komunikácii s vyššími mocnosťami, ktoré riadia celý vesmír a aj ich osudy. Ľudia si tak odnepamäti vytvárali a formovali celú koncepciu alternatívnej reality a nemali najmenších pochýb, že je reálna. Že ju naozaj pocítia po vlastnej smrti alebo v prípade nepriazni vyššej moci. Verili, že šamani/kňazi majú moc dostať sa ešte v bežnom živote medzi duše dávno aj nedávno zomrelých. Tiež, že vďaka týmto návštevám a rozhovorom dokážu liečiť chorých.Wed, 12 Mar 2008 09:00:00 +0100http://fidler.blog.sme.sk/c/137801/Viera-v-boha-chyba-v-genome-III-Priciny-nabozenstva.html?ref=rssViera v boha - chyba v genóme? II Úsvit náboženstva (fidler)Prvými zástupcami rodu Homo, ako už bolo povedané, bol druh homo habilis, menej známy je homo rudolfensis. Po miliardách rokov svetlo sveta na Zemi uzrel prvý zástupca človeka, ktorý neskôr ovládol celú planétu tak, ako ešte žiaden druh pred ním. Ovládol ju nie dokonalým prispôsobením sa vonkajším podmienkam, ale svojou inteligenciou. A človek zručný bol prvým druhom, ktorý nastúpil túto cesto ovládnutia.Tue, 11 Mar 2008 09:00:00 +0100http://fidler.blog.sme.sk/c/137630/Viera-v-boha-chyba-v-genome-II-Usvit-nabozenstva.html?ref=rssViera v boha - chyba v genóme? I (fidler)Viera v boha alebo všeobecne bohov je dnes široko pretriasanou témou v celej spoločnosti Na jednej strane velebená ako jediná možnosť jednotlivca žiť zmysluplne, na druhej zatracovaná ako brána k fanatizmu a netolerancii, na tretej úplne zosmiešňovaná ako nezmysel. Nad príčinou tohto zvláštneho prejavu ľudí a ľudskej spoločnosti som viackrát a dlho uvažoval, ale zrejme nejaké definitívne zdôvodnenie ani neexistuje, veď platí, koľko ľudí, toľko predstáv o tom, čo to viera a samotný boh je. Aspoň taká je moja skúsenosť. Ale určite sa môžeme pokúsiť nájsť aspoň čiastkové, ak nie úplné vysvetlenie tohto zvláštneho fenoménu. Zvláštneho tým, že napriek mnohým ranám, ktoré schytáva z každej strany, sa dodnes drží pri živote.Mon, 10 Mar 2008 09:00:00 +0100http://fidler.blog.sme.sk/c/137545/Viera-v-boha-chyba-v-genome-I.html?ref=rssBol raz jeden život IV - Širšie súvislosti (fidler)So záhadou vzniku života na Zemi súvisia dve zaujímavé špekulácie. Prvou z nich je otázka prečo biogenéza neprebieha kontinuálne dodnes. Ak podmienky v hlbinách Zeme sú v podstate konštantné a vznik života je výsledkom istej postupnosti fyzikálnych a chemických procesov, očakávali by sme, že život „vzniká" neustále. Prečo sa to však nedeje?Thu, 28 Feb 2008 09:00:00 +0100http://fidler.blog.sme.sk/c/135756/Bol-raz-jeden-zivot-IV-Sirsie-suvislosti.html?ref=rssBol raz jeden život III - vzostup z ríše temna (fidler)Teórie a hypotézy vzniku života na Zemi sa stretávajú s celým radom nepríjemností. Z nich najhoršou sú obdobia intenzívneho kozmického bombardovania v období počas formovania slnečnej sústavy pred 4,5 miliardami rokov a najmä v druhej fáze pred približne 3,7 miliardami rokov. Svedkom tohto búrlivého obdobia je dodnes napríklad povrch Mesiaca, dobitý na nepoznanie. A Zem ako väčšie teleso je prirodzene ľahším terčom. Prejavy biosféry Zeme pritom zasahujú priamo do tohto obdobia a prezrádzajú čulú biologickú aktivitu. Ako je možné spojiť také dve rozporné predstavy? Na jednej strane neustála sterilizácia Zeme a na druhej prejavy ranej biosféry. Znamená to, že život sa po každom zničení rozbehol znova? Spolu so všetkými dôsledkami, ktoré z toho plynú pre celý vesmír...?Wed, 27 Feb 2008 09:00:00 +0100http://fidler.blog.sme.sk/c/135677/Bol-raz-jeden-zivot-III-vzostup-z-rise-temna.html?ref=rssBol raz jeden život II - Problémov pribúda (fidler)Najstaršie prejavy živých organizmov v horninách na Zemi (zvýšený obsah izotopu uhlíka C12, ktorý preferujú organizmy pre jeho nižšiu hmotnosť) možno datovať do obdobia pred 3,85 miliardami rokov. To znamená, že život tu už prosperoval v ére silného kozmického bombardovania. Natíska sa tak zaujímavá myšlienka, že tieto prejavy má na svedomí pozemský život, ktorý po jednom z mnohých kozmických impaktov vyhynul – čiže svojím spôsobom máme možno do činenia s prejavom cudzej formy života. Samozrejme, to je len špekulácia, ale mimoriadne zaujímavá. Toto búrlivé obdobie vývoja Zeme prinesie ešte nejedno prekvapenie, ako neskôr uvidíme.Tue, 26 Feb 2008 09:00:00 +0100http://fidler.blog.sme.sk/c/135499/Bol-raz-jeden-zivot-II-Problemov-pribuda.html?ref=rssBol raz jeden život I (fidler)Vznik života na našej planéte je dodnes jednou z najväčších nerozriešených záhad. Človek už paradoxne pochopil, ako fungujú najbizarnejšie útvary na druhom konci vesmíru, ale stále nevie odkiaľ sa tu sám nabral. Kedy na Zemi prestala existovať len mŕtva neživá hmota a objavila sa prvá molekula, ktorá aktívne prebrala časť energie z prostredia a pretavila ju do výroby svojej kópie.Mon, 25 Feb 2008 09:00:03 +0100http://fidler.blog.sme.sk/c/135350/Bol-raz-jeden-zivot-I.html?ref=rssPrečo je fenomén fenoménom (fidler)V článku Fenomén z 20. storočia som vzdal poctu masovému rozvoju športu, ktorý sa rozpútal v druhej polovici 20. storočia a trvá s rastúcou silou dodnes. Lenže šport sám o sebe by bol trochu nudný. Nebol by tým, čím v skutočnosti je. Má svoju neoddeliteľnú súčasť, ktorú som zatiaľ nepopísal.Fri, 08 Feb 2008 10:30:00 +0100http://fidler.blog.sme.sk/c/132839/Preco-je-fenomen-fenomenom.html?ref=rssFenomén z 20. storočia (fidler)20. storočie už bolo označené mnohými prívlastkami. A ani sa niet čomu čudovať. Zmeny, ktoré zažila táto spoločnosť za posledných sto rokov boli fantastické. Veda a technika pokročila tak, ako dovtedy za tisíc rokov a možno aj viac. Ľudia ovládli oblohu, dostali sa do kozmu, pristáli na Mesiaci. Na opačnom poli zvládli mikro- a nanotechnológie, zistili, čím sme, rozlúštili genóm človeka.Fri, 08 Feb 2008 08:45:00 +0100http://fidler.blog.sme.sk/c/132705/Fenomen-z-20-storocia.html?ref=rssNikdy sme neboli na Mesiaci! II (fidler)Apollo vracia úder: Po predošlom vyvrátení pseudoargumentov zástancov konšpiračných teórií prichádza na rad útok zo strany zdravého rozumu. Zoradenie argumentov, ktoré by bolo mimoriadne ťažké a v niektorých prípadoch nemožné uskutočniť na Zemi, bez letu na Mesiac.Mon, 04 Feb 2008 12:00:00 +0100http://fidler.blog.sme.sk/c/131994/Nikdy-sme-neboli-na-Mesiaci-II.html?ref=rssNikdy sme neboli na Mesiaci! I (fidler)Ak aj Vás rozčuľujú fanatickí tvorcovia a nadšenci konšpiračných teórií, ktorí sa v honbe za senzáciami a neraz aj za peniazmi nezastavia pred ničím, čítajte ďalej. Dozviete sa o ich neuveriteľných prešľapoch, ktorých sa dopúšťajú pri spriadaní svojich „právd“ a ich nekonečnej arogancii, ktorou urážajú ľudí, čo vo svojom živote niečo dokázali. Konkrétne sa pozrieme na tú pošliapanú pravdu okolo pristátia na Mesiaci – program letov Apollo zo šesťdesiatych rokov, vrámci ktorého sa človek prvýkrát dostal na povrch iného vesmírneho telesa.Mon, 04 Feb 2008 09:00:00 +0100http://fidler.blog.sme.sk/c/131872/Nikdy-sme-neboli-na-Mesiaci-I.html?ref=rssRaňajky doma - obed v Androméde - večera opäť doma! Leťte s nami. (fidler)S podtitulom: Okolo vesmíru za 80 rokov. Dovolil som si takto parafrázovať reklamný slogan, ktorým sa prihovárala letecká spoločnosť Air France svojím klientom pri predvádzaní schopností lietadla Concorde (raňajky v Paríži – obed v New Yorku – večera zase v Paríži), aby som ním uviedol moje krátke pojednanie o cestovaní vesmírom a o neuveriteľných možnostiach, ktoré sa nám naskytajú.Mon, 28 Jan 2008 09:00:20 +0100http://fidler.blog.sme.sk/c/130847/Ranajky-doma-obed-v-Andromede-vecera-opat-doma-Lette-s-nami.html?ref=rss...a čo tu po nás zostane? II (fidler)Prvé kroky v tomto sme v minulom storočí konečne podnikli. Okolie našej planéty je doslova zasypané odpadom z tretích stupňov rakiet vynášajúcich vesmírne lode na obežnú dráhu. Stovky satelitov, či už aktívnych alebo neaktívnych krúžia okolo Zeme. Problém však je, že po našom zániku všetky popadajú na Zem, presnejšie, väčšina z nich zhorí v atmosfére.Thu, 24 Jan 2008 12:50:12 +0100http://fidler.blog.sme.sk/c/130523/a-co-tu-po-nas-zostane-II.html?ref=rss...a čo tu po nás zostane? I (fidler)Téma nášho vyhynutia ma prinútila zamyslieť sa nad tým, čo tu po nás zostane, keď (a ak) naozaj ako druh vymrieme. Presnejšie, či vôbec po nás niečo zostane. Nejaká zmienka, že túto planétu už obýval inteligentný tvor, ktorý vybudoval civilizáciu, ale nemal to šťastie prežiť globálnu katastrofu, ktorá postihla Zem. Budúci inteligentný pán tejto planéty, či už vyvinutý zo života na Zemi alebo zástupca mimozemského života, ktorý by sem dorazil v snahe prežiť apokalypsu na svojej planéte, by sa tak mohol dozvedieť, že niekto pred ním tu už bol a zobrať si z nášho smutného konca ponaučenie.Thu, 24 Jan 2008 09:50:59 +0100http://fidler.blog.sme.sk/c/130410/a-co-tu-po-nas-zostane-I.html?ref=rssAko vyhynieme? IV-koniec (fidler)Pár miliónov rokov. To je posledné číslo, ku ktorému sme došli a ktoré zrejme pre väčšinu senzáciechtivých ľudí znamená svojím spôsobom sklamanie. Žiadne veľké prírodné predstavenie, úžasná kataklizma a priestor pre rôznych šarlatánov, aby vytiahli svoje teórie a dogmatické predstavy o konci sveta sa v blízkej budúcnosti nekoná. Z hľadiska geologického je však náš koniec, naplánovaný o niekoľko miliónov rokov do budúcnosti, v podstate už zajtra.Sat, 12 Jan 2008 17:30:15 +0100http://fidler.blog.sme.sk/c/128659/Ako-vyhynieme-IV-koniec.html?ref=rssAko vyhynieme? III (fidler)Varovanie dejín: Ak chceme pravdepodobnosť prežitia nášho druhu vôbec zvýšiť, mali by sme tak urobiť čím skôr. Ani tá ešte celkom prijateľná, miliardu rokov trvajúca budúcnosť, nás totižto zrejme nečaká. Globálna katastrofa, ktorá nás tu môže nečakane zastihnúť a vyhladiť, je možno už na ceste...Sat, 12 Jan 2008 13:00:45 +0100http://fidler.blog.sme.sk/c/128610/Ako-vyhynieme-III.html?ref=rssAko vyhynieme? II (fidler)Kolonizácia planét ako riešenie. Pozornejší čitateľ isto pri čítaní prvej časti mohol veľakrát vzniesť námietku. Najmä pri tvrdení, že nás čakajú stovky miliárd rokov rozvoja s obrovskými možnosťami pre technický a technologický pokrok. Už len preto, že Slnko, ako zdroj všetkej energie pre náš život tu tak dlho nebude. Skončí pokojnou smrťou svoj život už o 5 miliárd rokov a spolu s ním zaniknú vnútorné planéty vrátane Zeme. Mars a všetky vonkajšie planéty pravdepodobne prežijú, ale budú vystavené podmienkam maximálne nevhodným na život. Bez zdroja energie, ponorené do šera, sa budú predierať hustou rozpínajúcou sa bývalou atmosférou Slnka a buď sa vydajú na bezcieľnu púť medzihviezdným priestorom alebo spadnú na pozostatok Slnka v strede.Fri, 11 Jan 2008 18:30:19 +0100http://fidler.blog.sme.sk/c/128536/Ako-vyhynieme-II.html?ref=rssAko vyhynieme? I (fidler)Téma, konca sveta sa do uší väčšiny ľudí dostane asi len v čase, keď sa sporadicky médiami prevalí správa o hroziacom dopade planétky alebo iného telesa na Zem. Vynorí sa pár vyblednutých spomienok na éru katastrofických filmov s podobnou tematikou a nakoniec si každý oddýchne, pretože „to je len film“. Lenže, náš koniec, to nie je len filmová fikcia, to je skutočnosť. Vyhynutie nášho, v boji o prežitie zdanlivo úspešného, rodu môže znieť ako niečo fantastické a neuskutočniteľné, napriek tomu sa mu nevyhneme. Ja sa pokúsim vysvetliť prečo je to tak. Prečo človeku skôr či neskôr (a zrejme skôr skôr ako neskôr) odbije posledná hodina, pokiaľ neurobí rýchle kroky na svoju záchranu.Fri, 11 Jan 2008 17:00:00 +0100http://fidler.blog.sme.sk/c/128495/Ako-vyhynieme-I.html?ref=rss