reklama

Radosť z poznania III

Áno, poznanie a pochopenie nepoznaného je tá najsilnejšia motivácia, ktorá ženie človeka k túžbe zmysluplnou činnosťou nepoznané medzery zaplniť a odstrániť. Ale poznávanie by veľmi rýchlo ustrnulo na samom počiatku, keby nešlo ruka v ruke s pokrokom techniky a rozvojom ľudských technológií. Prvotné pozorovanie javov na nebi a tiež na zemi možno nevyžadovalo žiadne technicky náročné nástroje, len bystrý um, ktorý dokázal nájsť určité súvislosti a neznáme procesy s istým stupňom presnosti popísať a pochopiť. Neskôr už ale šlo o nekončiaci kolotoč postupu v poznaní prírody a rozvoja techniky, ktorá umožňovala pokročiť v poznaní o stupienok ďalej. A aj v procese rozvoja techniky narazíme na mnoho pozoruhodných javov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (37)
Obrázok blogu
(zdroj: history.com)

Už ako dieťa ma dokázala nadchnúťmožnosť alebo nemožnosť vykonať určité, úplne jednoduché „technologické"postupy, ako napríklad previesť rovinnú plochu do guľovej bez deformáciía naopak. V tomto prípade sa mi to samozrejme nikdy nepodarilo, hocivtedy som nerozumel presne tomu prečo.Pamätám si, ako ma pri pohľade na mapu sveta vynesenú Mercatorovou projekciou úprimne detsky prekvapilo, že Grónsko je takmer také veľké ako Afrika,Škandinávia ako Európa a Aljaška tvorí viac ako polovicu územia USA.Pohľad na glóbus mi neskôr prezradil, že tu čosi nehrá a pochopil som, čoje vo veci. Inokedy som bol prekvapený, ak už nechcem povedať rovno užasnutýtakou relatívne jednoduchou, každodennou vecou ako sú krútiace sa kolesá auta,ktoré svoj otáčavý pohyb prenášajú do posuvného pohybu telesa automobilu.Vlastne, nešlo ani tak o presun pohybu, ako technická realizácia tohtoprenosu - teda problém, ktorý v starovekom Egypte pri posúvaní kamennýchkvádrov riešili - nie veľmi vynaliezavo - jednoduchým prekladaním drevených valcov zozadu dopredua tak stále dokola. Už tento jednoduchý príklad dobre ilustruje ľudskúvynaliezavosť a prekonávanie technických problémov pri pokroku - skonštruovaniesamohybných vozidiel (samohybných vo význame, že nie je potrebný neustály zásahzvonku a úpravy vozidla). Ani netreba ísť v tomto uvažovaní ďalejsmerom k vývoju motorov, či už automobilových, leteckých alebo raketových,ktoré nám prvýkrát umožnili opustiť rodnú planétu a vykonávať vedu mimoatmosféry a v beztiažovom stave. Skôr by som sa pristavil pri dvochvýznamných technologických vynálezoch, ktoré na prvý pohľad pôsobia jednoducho,ale otvorili nám oči a umožnili dobyť svet.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Cylindrické zobrazenie zemského povrchu s výraznou deformáciou polárnych oblastí.

(http://www.claymoreclan-design.com/html/promotional_maps.html)
Prvým je ďalekohľad, ktoréhošošovkovú verziu skonštruoval Hans Lippershey na začiatku 17. storočia umiestnenímdvoch spojných šošoviek do radu za sebou. Niekde som čítal, že ho na tútofascinujúcu vlastnosť dvoch šošoviek, teda zväčšovať pozorovaný objekt,upozornila jeho malá dcéra, keď sa s nimi počas obeda hrala. Naozaj tomôže byť pravda, veď sme videli, že najvýznamnejšie objavy (akoby to bolo pravidlom)spravidla neprichádzajú systematickou prácou v snahe dosiahnuť istýdopredu daný cieľ, ale úplnou náhodou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

A teraz uvážme, čo by bolo, kebyLippershey zvedavú dcéru nemal alebo keby ho na tento svoj zdanlivo banálnyobjav neupozornila. V prvých rokoch existencie ďalekohľadu totiž nikohonenapadlo, že tento prístroj raz spôsobí revolúciu v chápaní vesmírua stane sa tým najhlavnejším a úplne nepostrádateľným vybavenímkaždého astronóma. Bola to iba zábavka pre vyberanú spoločnosť, ani Lippersheyanenapadlo, čo sa s ním dá dokázať. Prišiel by na to niekto? Dokázal byaplikovať nazbierané vedomosti o šošovkách a prísť s geniálnymnápadom nepoužívať na pozorovanie iba jednu, ale dve alebo viac a obrátiťho hore, na nebo? Možno áno, ale možno by to bolo len úplne nedávno a eštednes by sme súperili s heliocentrickými myšlienkami a na internete bysa nepovaľovali úchvatné zábery z Hubblovho vesmírneho teleskopu. Všetko,čo by sme o svete tam vonku vedeli, by bolo to, čo nám sprostredkúvajúnaše, síce takmer dokonalé, ale predsa obmedzené, oči. Alebo sa v súlades myšlienkou celej tejto úvahy spýtajme, čoby sme robili, keby šošovky jednoduchotakúto možnosť nemali, keby to akosi vychádzalo z fyzikálnych zákonovoptiky. Neviem si taký zákon síce predstaviť, ale jedna odpoveď by tu bola -použili by sme sféricky alebo parabolicky vybrúsené zrkadlo, tak ako to urobilNewton a problém by bol vyriešený. Nebudem túto uletenú predstavu ďalejnaťahovať, lebo keby nebolo možné sústredenie svetla, či už šošovkami alebozrkadlami, ani naše oči by nikdy nezobrazili svet okolo nás. Zostáva nám lenv duchu ďakovať tej náhode, ktorá pred 400 rokmi priviedla optikaLippersheya ku konštrukcii teleskopu a Newtona k jeho zrkadlovémuzdokonaleniu, pretože konštrukcia obrých ďalekohľadov si vyžaduje právezrkadlovú realizáciu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Druhým technickým pokrokom, ktorývytvára omnoho širšie pole na špekulácie, je prenos informácií na rádiovýchvlnách. Kde by dnes táto civilizácia bola bez tohto mimoriadne dôležitéhoobjavu, ktorý sa dokonca niekedy používa na odlíšenie hypotetickýchmimozemských civilizácií od neinteligentného jednoduchého života? Alebo kebyprenos informácií prostredníctvom rádia bol prakticky nerealizovateľný aleboneuskutočniteľný, prípadne fyzicky absolútne nemožný? Určite by sme sa aj bezneho vyvíjali, veď nakoniec rádiový prenos používame len niečo vyše 120 rokova neznamená to, že pred 121 rokmi ľudia s húkaním skákali postromoch. Ale objav rádiových vĺn a ich praktického využitia bol jednýmz primárnych zdrojov búrlivého exponenciálneho vývoja našej techniky,nášho poznania a civilizácie ako takej. Kým Fernão de Magalhães bol pri svojom pokuseoboplávať Zem odkázaný sám na seba a výsledky svojej plavby mohol zvestovať ažpo návrate (po troch rokoch od vyplávania!), ktorého sa ani nedožil, posádkylodí Apollo informovali celý svet o svojich pokorokoch v ceste na Mesiac vreálnom čase. Svet zatajil dych, keď v priamom televíznom prenose prví ľudiapristáli na inom vesmírnom telese a stanovili tak významný míľnik nášho vývoja.A muži v lodi Apollo13 mohli byť zachránení práve vďaka komunikácii s centrálouna Zemi, kde im celý tím odborníkov pripravoval scenáre na manipuláciu s loďoupo explózii kyslíkových nádrží. Ak by takáto komunikácia možná nebola, určiteby sa aj tak našlo veľa odvážlivcov, podnikajúcich cesty do kozmu, a rozširujúctak naše obzory, ale rozvoj kozmonautiky ako takej a jej výsledkov by išielslimačím tempom v porovnaní s dnešnou realitou. O nemožnosti ovládaťautomatické sondy a satelity na diaľku ani nehovoriac. Všade, kam by sme chceliposlať vesmírnu loď, aby pre nás vykonala merania, musel by letieť zároveň ajčlovek, a táto nutnosť by so sebou prinášala ohromné zvýšenie nákladov celejmisie. Je tu samozrejme možnosť, žeby sa každá sonda naprogramovala dopredu anebolo by nutné posielať žiadne ďalšie príkazy; nakoniec, aj dnešné sondy ktoréfotografujú celú slnečnú sústavu sú viac-menej odkázané samé na seba nakoľkoefektívna realizácia pozemského príkazu by mala aj niekoľkohodinové meškanie -v reálnom čase nepoužiteľné obmedzenie. Ale predstavme si takú situáciu: v roku1997 odštartuje sonda Cassini s modulom Huygens, aby fotografovala a meralaSaturn a Titan, k systému priletí v roku 2004, 2-3 roky vykonáva merania,fotografuje, všetko zaznamenáva (pamätajme, žiadna možnosť prenosu informáciíso Zemou) na pamäťové médium, roku 2007 sa vydá na cestu späť na Zem, kdepristane okolo roku 2014; 17 rokov po štarte nevieme o sonde a jej úspechochnič, tŕpneme v neistote, či sa naozaj vráti v predpokladanom dátume a čináhodou nehavarovala už na tretí deň po odlete zo Zeme. Naozaj neradostnápredstava, ktorá nám pripomína, aké krehké sú vzájomné vzťahy medzi pokrokom v poznaní a v technike, ktorá otvára zamknuté komnaty.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Prvé prototypy ďalekohľadov, vľavo Galileov, vpravo Newtonov zrkadlový.

Obrázok blogu

A podoba profesionálnych ďalekohľadov dnes: dvojica Keck I a II na sopke Mauna Kea, každý s priemerom objektívu 10 m.

Obrázok blogu

Inýpríklad dnešného stavu pozorovacej techniky - Európske južnéobservatórium, štvorica teleskopov, každý obsahujúci monolitickýzrkadlový objektív s priemerom 8,2 m, na hore Cerro Paranal v Chile. Majú dokonca vlastné mená: Antu, Kueyen, Melipal a Yepun.

Podobne ako v časti o pozoruhodných možnostiachpoznávania vesmíru, ktoré prekvapujúco existujú, aj tu sa môžeme opýtať podobnenaivnú otázku, či vesmír chce, aby sme ho dobyli a ovládli, a preto vovšetkých smeroch, kde sa túžime presadiť, skôr alebo neskôr objavíme spôsob,ako k tomu technicky naozaj dospieť. Prípadne rôzne modifikácie tejto otázky naspôsob, či to chcel autor vesmíru, či to predurčil, či nám zámerne nechalmožnosti ako ovládnutie dosiahnuť. A rovnako jednoducho môžeme túto predstavuzavrhnúť - je to stále nadbytočná, a teda zbytočná, hypotéza, ktorá síce naprvý pohľad ponúka peknú odpoveď, ale na druhej strane degraduje ľudskýintelekt na minimálnu úroveň. Ja mám väčšiu vieru v naše schopnosti a som pevnepresvedčený, že žiadny milosrdný princíp (inteligencia) tu nie je, ktorý by námpodhadzoval riešenia, aby sme ich našli ako slepé kura zrno. Aj preto môžem byťhrdý na to, čo sme dosiahli, na ľudí, ktorí z chladného, mŕtveho a neosobnéhokozmu dokázali vyextrahovať odpovede na náročné otázky, technické riešeniaproblémov, ktoré sa ešte generácii predtým zdali navždy nevyriešiteľné.

Nie, vesmír nechce byť poznaný, nechce byťovládnutý, nie je v ňom nič, na čo by sme mohli takéto vyjadrenie vztiahnuť.Trochu metaforicky povedané, vesmír iba narazil na silného protivníka, ktorýnapriek svojej malosti a časovej obmedzenosti dokázal veľké veci. Mnoho sadozvedel, mnoho problémov vyriešil... Nechajme sa prekvapiť, aký nový objavohlási veda zajtra.

(Koniec)

Peter Fidler

Peter Fidler

Bloger 
  • Počet článkov:  41
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Momentálne intenzívne sa zaoberajúci štúdiom holandčiny."Je lepšie o otázke diskutovať bez toho, aby sme došli k záveru, ako dôjsť k záveru bez toho, aby sadiskutovalo" J. Joubert Zoznam autorových rubrík:  Veda - kozmologiaVeda - biologiaVeda - ostatneSpolocnostNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu