reklama

Viera v boha - chyba v genóme? II Úsvit náboženstva

Prvými zástupcami rodu Homo, ako už bolo povedané, bol druh homo habilis, menej známy je homo rudolfensis. Po miliardách rokov svetlo sveta na Zemi uzrel prvý zástupca človeka, ktorý neskôr ovládol celú planétu tak, ako ešte žiaden druh pred ním. Ovládol ju nie dokonalým prispôsobením sa vonkajším podmienkam, ale svojou inteligenciou. A človek zručný bol prvým druhom, ktorý nastúpil túto cesto ovládnutia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (168)
Predstavy bohov boli v rôznych dobách rôzne a záviseli od úrovne civilizácie. Na obr. boh Slovanov Perún
Predstavy bohov boli v rôznych dobách rôzne a záviseli od úrovne civilizácie. Na obr. boh Slovanov Perún (zdroj: answers.com)

O jeho živote toho ale veľanevieme, dokonca je pomerne diskutované aj jeho zaradenie medzi priamychpredkov človeka múdreho (homo sapiens).Vytvoril tzv. olduvajskú industriu, využíval jednoduché, pomerne primitívnekamenné nástroje, ktoré si vyrábal na mieste použitia. Neovládal reč aninepoužíval oheň, bol to taký typický medzistupeň medzi človekoma zvieraťom. Vyššiu úroveň dosiahol homoerectus, náš úspešný predok, ktorý už vyrábal dômyselné kamenné nástroje.Opracovával ich s cieľom dať im ten najvhodnejší tvar a nosil si ichso sebou. Bol to druh, ktorý sa rozšíril z Afriky do Európy aj Ázie. Druh,ktorému zrejme prináleží vynález reči, aj keď to so stopercentnou istotounebude známe nikdy, ovládnutie ohňa a mnoho mnoho ďalšieho. Vydláždilintelektuálnu cestu pre človeka dnešného typu. A to je z pozíciehľadania odpovede na našu otázku to najdôležitejšie. Ťažko možno hádať, kedydošlo u človeka k vývinu reči, a čo za reč už možno pokladaťa čo ešte nie. Ale je pomerne pravdepodobné, že homo erectus sa k nej minimálne na sklonku svojej existenciedopracoval. A ovládanie reči malo ďalekosiahle následky na každého jedincaaj na celú vtedajšiu spoločnosť. Ruka v ruke šlo s vývinomanalytického myslenia a snahou pochopiť vonkajší svet a udalostiv ňom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vďaka reči a mysleniu mohol človek vzpriamený prvýkrát prežívať sny, hoci jeho úroveň vedomia zrejme nebola na takej vysokej úrovni, aby si ich mohol dlhšie pamätaťa rozprávať sa o nich. Určite každý z nás vie, aké fantastické airacionálne sny dokážu byť. Fantastické a iracionálne a pritom takérealistické, že ešte pár okamihov po prebudení si človek nie je na istom, čo jerealita a čo je len sen. A to sa deje v súčasnosti modernémuvzdelanému človeku, kedy sen nie je pre nikoho záhadou a veda už dávno odhalilajeho zákutia a príčiny. A teraz si predstavte, čo taký zážitok muselurobiť s rodiacou sa mysľou človeka vzpriameného... Boli to prvé zábleskyrodiacej sa alternatívnej reality,ktoré tento druh prežíval a celkom iste im nerozumel a bolz nich zmätený. Ale sny neboli jediným novým fenoménom, s ktorými sačlovek v dávnych dobách musel naučiť žiť. Boli tu tiež rôznorodé prírodnéjavy od blesku, cez dážď až k Slnku a hviezdnej oblohe, s ktorými sijeho rozvíjajúci sa rozum musel dať rady. Počas 600 miliónov rokov vývojaživota na Zemi sa žiaden makroskopický živočích nedostal do tejto neznámejneprebádanej oblasti, nekládol si otázky prečosa veci dejú tak ako sa dejú a nehľadal na ne odpovede. Svet musel počkať až napríchod rodu Homo, na príchod človekavzpriameného, ktorý sa začal na svet pozerať úplne inak. Tu však už zástupcu tohtodruhu trochu preceňujeme. Ťažko predpokladať, že dosiahol až takú úroveň, že sazaujímal o príčiny prirodzených procesov vo svojom okolí. Skôr ich ibapasívne prijímal a rozprával sa o nich medzi druhmi z tlupya prípadné poznatky využíval na uľahčenie lovu a zaobstaranie jedla.To bolo všetko, čoho bol schopný. Ale stačilo mu to na dlhú, jeden a pol miliónarokov trvajúcu úspešnú existenciu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Ak sa chceme v našom bádaníposunúť ďalej, musíme pokročiť do ďalekej budúcnosti, približne do nástupupredposlednej doby ľadovej 190.000 rokov pred súčasnosťou, kedy Európu užtisícročia ovládal mohutný druh človeka, homoneanderthalensis (obr. vpravo, pravdepodobne sa tu vyvinul z potomkov homo erecta) a v Afrike saobjavil celkom nový druh - homo sapiens .Druh anatomicky úplne moderného človeka, akým sme aj my dnes. Tieto dva druhyčloveka zviedli súboj, ktorý je pre otázky dnešného duchovného života človekaminimálne inšpirujúci, ak nie priamo ukážkový. Bol to súboj intelektu. Súbojrôznych úrovní vedomia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Územie dnešného Blízkeho východupredstavovalo rozhranie, kde došlo k prvému stretu týchto dvoch druhov. Bolo tona konci tejto doby ľadovej, asi 130.000 rokov pred súčasnosťou. Klíma samenila, teplota stúpala a homosapiens sa mohol šíriť cez toto územie z Afriky do celého sveta.A aj tak urobil. Skupiny smerujúce na Európu sa tak dostali do kontaktus človekom neandertálskym - a muselo to byť pre nich riadneprekvapenie. Vidieť tvora tak podobného a zároveň tak rozdielneho. Dopreduvystupujúca tvár, ustupujúce čelo, výrazné nadočnicové oblúky, mohutné teloa krátke končatiny, vydávajúci zvláštne zvuky, ktorým nerozumeli.V období priaznivej klímy telesne útlejší človek rozumný pravdepodobnezatlačil človeka neandertálskeho hlboko do európskeho vnútrozemia. Možnáfyzická prevaha neandertálcom nestačila. Človek rozumný totiž oplýval čímsi, čoneandertálcom chýbalo. Úžasne rozvinutou mysľou, abstraktným myslením,schopnosťou podrobne sa dorozumievať a plánovať. Mal vedomie na vyššejúrovni. Plánoval stratégiu lovu, aj samotnú hierarchiu spoločnosti. Tá je možnávďaka používaniu symbolov, ktoré určujú status jedinca v skupine. Vďakarozvrstveniu spoločnosti mohol človek rozumný energiu, ktorú neandertálcimíňali na neustále súťaženie o dominanciu v tlupe, použiťzmysluplnejšie. To bola ohromná intelektuálna výhoda nášho druhu predneandertálcami. Zároveň mali naši predkovia hlbokú vieru v ríšu mŕtvychv podsvetí, ako dokladajú bohato zdobené hroby z tohto obdobia.Nebohý neandertálec si naproti tomu musel na onom svete vystačiť sám so sebou,jeho druhovia mu na túto cestu nepribalili nič. Počas tisícročí, keď sa tietodva druhy dostávali do kontaktu, sa museli neandertálci úprimne diviť, čo zacirkus to tí moderní ľudia pri pochovávaní druhov vystrájajú. Ich mozog takéabstraktné prejavy nezvládal vytvoriť, a preto ani pochopiť. Ich mozoga ich vedomie, boli jednoducho iné.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Predstava človeka neandertálskeho. Bez ríše mŕtvych, duchov a bohov. Stačil si sám so sebou.

Obrázok blogu


Človek rozumný, náš predok, žijúci pred desiatkami tisícročí. Nad svojim konkurentom zvíťazil zrejme aj vďaka svojmu mozgu a vedomiu, ktoré vytváral. Tento mozog však prinesie ešte veľa prekvapení do jeho života a spoločenstva... Otvorí pred ním fascinujúcu alternatívnu realitu.
(primates.com) Spolu s ríšou mŕtvych zrejme človek rozumný uctieval aj rôznebožstvá sídliace kdesi „hore", odkiaľ svieti Slnko a padá blahodárnydážď. Ako neskôr uvidíme, tieto silno iracionálne prvky v ich/našommyslení sú neodbytnou súčasťou ich/našich myslí, sú napevno inštalovanév našich mozgoch. Aby sme nešteklili zástancov kreacionizmu, napíšmeradšej - vyvinuli sa v našich mozgoch, ale v mozgoch iných druhov užnie. Naše mozgy nepredstavujú nejaký vytúžený cieľ, konečnú zastávku na cestek dokonalosti. Sú aj inak usporiadané mozgy, iné mysle a môžu byťcelkom úspešné, ako to ukázali neandertálci, hoci schopnosť abstraktnéhoanalytického myslenia je určite obrovská výhoda. Daňou za tieto schopnosti súiracionálne prvky v našom vedomí a myslení. Avšak neznamená to, ženeandertálci boli v niečom horši ako náš druh, neboli menejcenní. Zreteľne to ukázali na konci tejto doby medziľadovej,asi pred 80.000 rokmi, kedy sa človek rozumný nedokázal so svojímintelektom, hierarchickou spoločnosťou ani intenzívnym vzývaním bohovvyrovnať so zhoršujúcim sa podnebím a skupiny človeka neandertálskeho hovytlačili späť až do Afriky. Blízky východ sa stal opäť doménou neandertálcov.Tentokrát ale naposledy. Z dnes ešte neznámych príčin sa ešte počaszaľadnenia kontinentálnej Eurázie homosapiens vrátil a neandertálci definitívne zmizli z dejín. Nemuseloto ale nesporne znamenať výhru intelektu a abstraktného myslenia nadneandertálcami, neveriacimi v bohov a duchov. Podmienky totiž tieto druhynemali rovnaké. Kým náš druh prežíval v pomerne príjemnej klíme,v zmrznutej Európe z nejakého dôvodu (táto doba ľadová mohla byťnapríklad o niečo krutejšia) bolo málo potravy a zdecimovaníneandertálci neprežili boj s dobre zabezpečenými ľuďmi nášho druhu. Totoobdobie spadá 70.000 až 40.000 rokov dominulosti. Vyhynutie človeka neandertálskeho sa odhaduje do obdobia približne35000 rokov pred súčasnosťou, ešte v čase pevného ľadového zovretiaEurópy.

Človek rozumný disponoval takýmistým mozgom, ako máme my, ovládal zložitú reč, vedel analyticky myslieťa predstavovať si abstraktné javy a navzájom si ich medzi členmi komunityopisovať. Jediný rozdiel medzi ním a nami sú desiatky tisíc rokovtechnického rozvoja. Ten bol možný práve vďaka jeho mozgu, ktorý mu umožňoval toto abstraktnémyslenie a presadenie sa v boji o prežitie. Avšak tento zložitýmozog nebol len nástrojom pokroku a rozvoja, ale priniesol nášmu druhurôzne „horúce chvíľky“. Spolu s dobre známou racionálnou stránkou sarozvíjala aj jeho podvedomá, iracionálna podoba, ako jeho nedeliteľná súčasť. Jeho komplexnosťa schopnosti pokročili natoľko, že si s nimi dlhé tisícročia savyvíjajúca kultúra druhov rodu Homosvojím spôsobom nevedela dať rady. Posun nastal až v prítomnosti.O čom tu hovoríme?

Už sme spomínali, žepravdepodobne už homo erectus akoprvý zástupca človeka používal akú-takú reč a prežívalsny. Sny však nie sú výsadou človeka, pravdepodobne ich prežívajú aj ostatné cicavce. Od človeka ich ale delí fakt, že si ich nedokážu zapamätať, na ich základe konať, rozhodovať sa, v dlhšom časovom horizonte nad nimi uvažovať. Sny, teda náhodné procesy neurónov v spánku, u človeka nepredstavujú len nejakézvláštne premýšľanie počas spánku, ktoré si pri troche šťastia zapamätáme. Súoknom do mysle človeka, do jeho vedomia. Samotný spánok predstavujev podstate iný stav vedomia, ako je ten známy z bdenia. V kniheMyseľ v jaskyni je proces prechodu medzi bdelým vedomím a spánkomopísaný takto:

„V bdelom stave vedomia sa zaoberáme riešenímproblémov, obvykle ako reakciou na vonkajšie podnety. Keď sa od týchto podnetovodpútame, začnú prevládať iné druhy vedomia. Najprv sa snažíme riešiť problémyv štádiu realistickej fantázie. ... Táto realistická fantázia postupneprechádza k fantáziám skôr autistickým, ktoré berú menší ohľad naskutočnosť. V stave nazývanom reveria naše myslenie stále viac stráca smera jeden mentálny obraz (predstava) nestrieda druhú v naratívnom slede.Postupne nasleduje zaspávanie, ktorému môže predchádzať hypnagogické stavy(hypnagogické halucinácie). Konečné štádium snívania pozostáva zo sledunaratívnych obrazov. Prinajmenšom sa nám javia ako príbehy, aj keď je pravdou,že veľa si k ním pridávame. Behom fázy známej ako REM, ktorá predchádzahlbokému spánku, náhodná činnosť neurónov v mozgu vytvára mentálne obrazy,ktoré, ako všetci vieme, sú veľmi bizarné: jeden za mení v druhý, môžemepadať, lietať, utekať so všetkými sprevádzajúcimi pocitmi.“ (Lewis-Williams,D.: The mind in the cave).
Schopnosť abstraktne myslieť, rozprávať artikulovanou rečou a snívať počas spánku, otvorila našim priamym predkom úplne nový svet. Každá noc bola zároveň vstupom do akéhosi zvláštneho alternatívneho sveta, plného nečakaných dobrodružstiev. Dokonca sa tu dali stretnúť mŕtvi druhovia, ktorí už boli mesiace pochovaní. Dalo sa ich dotknúť, zhovárať sa s nimi. Boli to zážitky priamo podmienené vnútorným usporiadaním neurónov ich mozgov. Tieto zážitky náš druh aj všetko s nami späté natrvalo poznačili. Prví zástupcovia nášho druhu na Zemi neboli na niečo také pripravení a nerozumeli, čo to má znamenať. A ako už celkom moderní ľudia, začali hľadať vysvetlenie týchto javov, ktorým dennodenne čelili. Ich vysvetlenia sa samozrejme nemohli opierať o poznatky aké máme my dnes. Preto neprekvapuje, že tieto snové ilúzie pokladali za zvláštny prejav iného, ale reálneho sveta - sveta duchov mŕtvych, neskôr bohov a mnoho ďalšieho, neznámeho. Ale to už trochu predbieham. Samotné sny sotva mohli stačiť na to, aby človek podľahol predstavám o inom svete, ktorý možno navštíviť len v noci, kedy sa nijako fyzicky nehýbe. Lenže "dôkazy" o jeho skutočnej existencii prišli aj z inej strany. A to už nikto v dobe kamennej nezostal na pochybách... (pokračovanie 12.3.2008...09.00)

Peter Fidler

Peter Fidler

Bloger 
  • Počet článkov:  41
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Momentálne intenzívne sa zaoberajúci štúdiom holandčiny."Je lepšie o otázke diskutovať bez toho, aby sme došli k záveru, ako dôjsť k záveru bez toho, aby sadiskutovalo" J. Joubert Zoznam autorových rubrík:  Veda - kozmologiaVeda - biologiaVeda - ostatneSpolocnostNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu